Zabudnite na Stonehenge: Najstaršiu náboženskú svätyňu nájdete v Turecku

Postavili ju lovci a zberači

Počiatky Göbekli Tepe vedci datujú do obdobia neolitu, konkrétne medzi roky 9600 a 8200 pred našim letopočtom (pre porovnanie taký Stonehenge má len 5000 rokov). Z neho sa však uchovali len pozostatky menších chatrčí, preto sa objavenie svätyne v 90. rokoch stalo obrovskou udalosťou, ktorá prepísala dejiny. Dovtedy sa totiž vôbec nevedelo, že by ľudia z danej éry dokázali vybudovať až tak veľké budovy. Svätyňu tvoria kamenné kruhy s rôznym priemerom od 5 do 10 metrov, ktorých súčasťou sú kamenné piliere, zdobené najmä reliéfmi zvierat. Ide o najstaršiu náboženskú svätyňu na svete, v ktorej ľudia vzdávali úctu svojim bohom. V jej tesnej blízkosti odhalili aj pozostatky chatrčí, takže obyvatelia sústredili svoje domovy v jej blízkosti.

Miesto opradené tajomstvom

Göbekli Tepe sa nachádza v blízkosti hraníc so Sýriou, neďaleko mesta Sanliurfa. Keďže je to ďaleko od letovísk, bežne sa tam nerobia zájazdy. Môžete si tam však výlet naplánovať výlet tak, aby ste spoznali viacero zaujímavostí v celom regióne. Starý chrám udivuje aj fanúšikov architektúry. Je fascinujúce sledovať, ako dokázali jednoduchí ľudia zvládnuť úskalia na tú dobu tak náročnej výstavby. Napriek tomu, že mali k dispozícii iba primitívne nástroje, dokázali s nimi urobiť hotové zázraky. Zaujímavosťou je, ako perfektne naplánovali aj rozloženie tohto areálu a jednotlivých častí. Vtedajší obyvatelia pritom nepoznali kruh ani písmo, takže projektovanie tejto svätyne muselo byť o to náročnejšie.

Podieľali sa na nej mimozemšťania?

I kvôli tomu sa s týmto miestom spája množstvo legiend a tajomstiev. Keďže si domáci obyvatelia nevedeli vysvetliť jeho pôvod, uvažovali o tom, že pri jeho výstavbe pomohli bohovia, alebo že bolo kedysi observatóriom. Odvážnejšie teórie siahajú až k mimozemšťanom. Prekvapujúce je aj pomerne detailné zdobenie, ktoré svedčí o veľkej šikovnosti pôvodných obyvateľov. Na obrazcoch sa nachádzajú podobizne zvierat a ľudí. Stavitelia museli pracovať s obrovskými kusmi kameňa, čo je ďalšou veľkou záhadou. V tých časoch totiž žili len v malých skupinách a je prekvapujúce, ako si dokázali poradiť s tak ťažkým a náročným materiálom.

Našli aj ľudské pozostatky

Ľudia žili v tomto regióne najmä kvôli dobrým podmienkam. Pretekala tadiaľ rieka, nebolo tam teda sucho a pôda bola úrodná. Vďaka tomu si dokázali pomerne ľahko zaobstarať obživu. Chrám sa však časom stal ďalším dôležitým bodom ich spoločenského života. Stretávali sa tam pri modlitbách a dôležitých obetách. V jeho ruinách sa dokonca podarilo nájsť aj kostry ľudí. Nevie sa však, či sa toto miesto využívalo ako pohrebisko, alebo tam obetovali ľudí počas rituálov. Pracuje sa aj s teóriou, že tam v minulosti pestovali kult lebky a po smrti hlavu oddeľovali od tela, aby ju potom použili pri ďalších obradoch.

Autor: © Zoznam/David