Ťažký život v Turecku: Inflácia spravila z masla a mäsa luxusný tovar

"Nemôžeme vyjsť," sťažuje sa štyridsaťpäťročný Yavuz, ktorý predáva na trhu v Istanbule.

Príčinou vysokej inflácie je hospodárska politika, ktorú v minulosti presadzoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ten požadoval nízke úrokové sadzby za každú cenu. Inflácia prudko vzrástla a v októbri 2021 dosiahla viac ako 85 percent. Až po voľbách vlani v máji a zmene na čele centrálnej banky a ministerstva hospodárstva začal Erdogan zmenu kurzu. Kľúčová úroková sadzba sa výrazne zvýšila a v súčasnej dobe je 42,5 percenta. Boj proti inflácii si však žiada vytrvalosť.

Skutočnosť, že pre mnoho ľudí je situácia finančne oveľa napätejšia, je zrejmá aj v supermarketoch, kde niekedy maslo, zubnú pastu, olivový olej a detskú výživu v regáloch istí alarm. V minulom roku vytvoril dizajnér Mahir Akkoyun samolepku, ktorá vyjadrovala jeho nespokojnosť so zvyšovaním cien. Stálo na nej "Je tento výrobok príliš drahý? Poďakuj Erdoganovi" a vedľa bola fotografia tureckého prezidenta. Autor bol rýchlo zatknutý a obvinený, ale súd ho viny zbavil.

Najmä bývanie sa pre mnoho ľudí stalo nedostupným. Vlani v novembri boli jeho ceny v celej krajine v priemere o 86,5 percenta vyššie ako v predchádzajúcom roku. Podľa štatistík nezaznamenala žiadna iná krajina OECD vo štvrtom štvrťroku minulého roka taký prudký nárast nájomného ako Turecko. Vzhľadom na to, že zvyšovanie nájomného je zákonom obmedzené na 25 percent, snaží sa mnoho prenajímateľov svojich nájomníkov všemožne vysťahovať. Civilné súdy sú podľa správ zaplavené žalobami za vysťahovanie z nájmu.

Na krízu v oblasti nehnuteľností sa nedávno v rozhovore, ktorý vyvolal rozruch, posťažovala aj guvernérka centrálnej banky Hafize Gaye Erkanová. V Istanbule sa jej nepodarilo zohnať cenovo dostupné bývanie, a preto sa presťahovala späť k svojej matke. Šéfka centrálnej banky podľa správ z médií zarába okolo 5000 eur mesačne, čo je jeden z dôvodov, prečo sa jej výroky stretli s veľkým nepochopením, napríklad u ľudí s nízkymi príjmami.

Erol Güneş predáva kabelky na trhoch šesť dní v týždni. "V Turecku patríme k najnižšej triede. Máme sa zle, bohatí sa majú dobre. Ale nikto sa to neodváži povedať. Kto to povie, je za dve minúty vo väzení," hovorí päťdesiatročný Kurd a otec dvoch detí. S peniazmi sa snaží vyjsť za pomoci desiatich kreditných kariet v peňaženke. Zatiaľ dlhuje 200.000 lír (asi 6000 eur). Tak ako on to robia všetci.

Koncom decembra dohnali dlhy tohto štyridsaťdvaročného otca štyroch detí k tomu, že skočil z tretieho poschodia istanbulského nákupného centra do foyer. Držal sa parapetu a kričal: "Mám hlad, moje deti majú hlad, som zadlžený". Vyviazol vtedy s ťažkým zranením.

"Inflácia ničí strednú triedu a vedie k extrémom. Bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú," hovorí ekonóm Şeref Oguz. V pouličných prieskumoch ľudia uvádzajú, že chodia spať hladní a vo veku nad 70 rokov musia znovu začať pracovať, pretože im dôchodok nestačí na prežitie. Minimálna mzda, ktorú podľa vlády dostáva 37 percent ľudí, bola nedávno zvýšená na 17.002 lír (515 eur). Odbory túto čiastku kritizujú ako príliš nízku. Podľa robotníckej organizácie Türk-Is predstavovala hranica chudoby v decembri 47.000 lír (vyše 1400 eur).

Oguz neverí vládnej prognóze, že inflácia do konca roka klesne na 34 percent. Pochybuje, že vláda bude mať dostatočnú silu na to, aby s infláciou bojovala. "K jej dlhodobému zníženiu treba striktne pokračovať v ortodoxnej hospodárskej politike. Zároveň musí vláda opustiť populistickú rétoriku a presadzovať razantný úsporný kurz vo verejných výdavkoch," povedal.

V minulom roku vláda opakovane rozdávala miliardové predvolebné dary. Pozorovatelia predpokladajú, že hlboko do vreciek siahne aj pred celoštátnymi komunálnymi voľbami, ktoré sa budú konať 31. marca, aby vyhrala napríklad v Istanbule, čo je v Turecku najľudnatejšia provincia.