Džalál ad-Dín Rúmí (alebo Rumí) je považovaný za jedného z najväčších básnikov a mystikov všetkých čias. Jeho vplyv presahuje hranice krajín a Rúmího filozofický a literárny odkaz si ctia rovnako Iránci, Afganci aj moslimovia z Indie či ďalších krajín. Pokloniť sa jeho pamiatke na mieste, kde je pochovaný, prichádzajú všetci bez rozdielu do Turecka.
Rumí bol perzský básnik a mystik, ktorý žil v 13. storočí v oblasti dnešného Afganistanu, Iránu a Turecka. Jeho celé meno bolo Džaláluddín Muhammad Balkhí, ale je známy podľa prezývky Rumí, ktorá znamená Anatolčan.
Rumí bol synom duchovného vodcu Baháuddína Valada, ktorý musel utiecť pred mongolskou inváziou zo svojho rodného mesta Balkhu. S rodinou cestoval po rôznych mestách v Perzii, až sa nakoniec usadil v Konyi, kde sa stal uznávaným učiteľom a kazateľom.
V roku 1244 sa stretol so svojím duchovným priateľom a inšpirátorom Šamsom z Tabrízu, ktorý ho priviedol k hlbšiemu pochopeniu lásky a mystiky. Po Šamsovom zmiznutí alebo zavraždení začal Rumí písať svoje slávne dielo Masnavi, rozsiahlu zbierku básní o súfijskej filozofii a etike. Založil tiež rádu Mevlevi, ktorý sa preslávil svojimi tancami dervišov.
Rumí zomrel v roku 1273 a bol pochovaný vedľa svojho otca v Konyi v dnešnom Turecku. Jeho hrobka je dodnes miestom púte pre mnohých obdivovateľov jeho poézie a duchovnosti. Hrobka je súčasťou komplexu, ktorý zahŕňa aj mešitu, medresu (islamskú školu), múzeum a knižnicu.
Je postavená z kameňa a má kužeľovitú strechu pokrytú modrou keramikou. Vnútri hrobky sú uložené ostatky Rumího a jeho rodiny, ako aj niektorých jeho nasledovníkov a priateľov. Na stenách sú vyryté verše z jeho diela Masnavi, ktoré je považované za najväčšie dielo perzskej mystickej poézie.
V hrobke Rumího sa zvyknú konať ceremoniálne tance dervišov, ktorí sa otáčajú v extatickom tranzu na hudbu bubnov a dychových nástrojov ney. Tieto tance sú symbolom jednoty s Bohom a vesmírom.
