Mickey Mouse a Káčer Donald: Viedenská galéria vzdáva hold pop-artovej ikone Lichtensteinovi

2024-03-31 14:00:00 |   |    | 

Svetoznáme umelecké múzeum Albertina vo Viedni prichádza s novou výstavou oslavujúcou 100. výročie narodenia ikony pop-artu Roya Lichtensteina. Až do 14. júla tam môžete vidieť viac ako 90 obrazov, sôch a grafík, ktoré sú poistené na závratných 200 miliónov eur. Lichtensteinove diela sú "veľmi populárne, rozšírené, ale nie vždy pochopené," ako pri otvorení výstavy povedal generálny riaditeľ Albertiny Klaus Albrecht Schröder. Teraz máte šancu to zmeniť.



 

Roy Lichtenstein (1923 -1997) patrí spolu s Andym Warholom k zakladajúcim osobnostiam pop–artu, umeleckého smeru, ktorý sa presadil v 60. rokoch minulého storočia. Inšpiráciou sa mu stala veľkomestská kultúra a jej vizuálne prejavy vo forme fotografií, filmu, reklamy, masmédií či komiksov.

 

Nadaný umelec, ktorý šiel za svojim snom

Roy Lichtenstein od ranej mladosti prejavoval záujem nielen o výtvarné umenie, ale aj o jazzovú hudbu. V roku 1939 absolvoval letné maliarske kurzy pod vedením Reginalda Marsha a po skončení strednej školy študoval v rokoch 1940 až 1943 na Ohio State University, kde sa zoznámil s európskym moderným umením.

Počas 2. svetovej vojny Lichtenstein slúžil v Spojenom kráľovstve, Belgicku a vo Francúzsku a po jej skončení zostal až do roku 1946 v Paríži. Po návrate začal opäť študovať na Ohio State University, no jeho vtedajšia tvorba mala ešte blízko k abstraktnému expresionizmu, voči ktorému sa však neskôr ako predstaviteľ pop-artu rázne vyhranil.

Koncom 50. rokov minulého storočia začal učiť na Rutgers Universtiy, kde sa zoznámil s predstaviteľom akčného umenia Allanom Kaprowom. Lichtenstein mal svoju prvú výstavu v New Yorku v roku 1951 a ukázal prácu, na ktorú si neskôr spomínal ako na „abstraktný expresionistický idióm“, ktorý potom dominoval svetu umenia.

Nasledujúcich šesť rokov pracoval v Clevelande ako kresliar a grafický dizajnér a v roku 1957 bol späť v New Yorku, kde čoskoro začal experimentovať s postavami z komiksov. V roku 1960 Allan Kaprow, starý priateľ a organizátor umeleckých happeningov, predstavil Lichtensteina ďalším umelcom s podobnými záujmami, vrátane Warhola a Oldenburga.

 

Mickey Mouse a Káčer Donald ho preslávil

V roku 1961 Lichtenstein namaľoval obraz „Look Mickey“ , ktorý sa stal zlomovým bodom v jeho umeleckej kariére. V tomto diele transformoval scénu a štýl zo zdroja populárnej kultúry, z detskej knihy „Donald Duck: Lost and Found“ z roku 1960. Na obrázku stoja ikony Disney kreslených postavičiek Káčer Donald a Mickey Mouse na móle.

Donald hľadí na vodu s udicou zdvihnutou nad hlavou a verí, že chytil rybu, keď v skutočnosti zachytil iba svoj vlastný kabát. Za ním stojí Mickey a potláča smiech nad kamarátovou chybou. Nad Donaldovou nič netušiacou hlavou posmešne visí text: “LOOK MICKEY, I´VE HOOKED A BIG ONE!!“, teda „POZRI MICKEY, CHYTIL SOM ČOSI VEĽKÉ“.

Namiesto toho, aby namaľoval originálny obrázok, privlastní si Lichtenstein scénu z detskej knihy doplnenú o bublinkový text – vizuálny vtip. Napriek tomu jemne mení originál, aby z neho spravil jednotnejší obraz: vynecháva postavy na pozadí, otáča uhol pohľadu o 90 stupňov, organizuje farby do pásov žltej a modrej a zjednodušuje vlastnosti postáv.

Štylisticky napodobňuje tlačené médiá, ich ťažké čierne obrysy a základné farby, a do Donaldových očí a Mickeyho tváre dáva atramentové bodky z tlačového procesu, ktoré sa neskôr stali jeho charakteristickým umeleckým vyjadrením a ktoré potom používal na výrobu svojich diel. Touto kreslenou estetikou sa Lichtenstein zapísal na americkú umeleckú scénu.

Prvé reakcie umeleckých kritikov na diela ako Look Mickey však boli kritické. Vytýkali mu, že „falšuje“ komerčné obrázky a umelecký kritik New York Times ho dokonca nazval „jedným z najhorších umelcov v Amerike“. Lichtenstein však do svojho umenia vložil čierny humor a paradox, ktorý je pre pop-art podstatný. A zaujal tak umelecký svet.

 

Komiksy a blondínky

V roku 1963 odišiel  Lichtenstein z univerzity Rutgers, aby mohol maľovať na plný úväzok. Jeho tvorba vychádzala predovšetkým z obrázkových seriálov na spôsob komiksov, pričom pomocou diaprojektora prenášal na plátno detail komiksu a z tejto pôvodnej tlače znovu obraz tradične namaľoval farbou a štetcom. Izolovaním komiksových obrázkov od pôvodných súvislostí a masového vydávania si vytvoril nezameniteľný vlastný rukopis.

Lichtenstein sa preslávil svojimi stereotypnými blondínkami, vojnovými hrdinami a figúrkami z komiksov s rečovými bublinami. Jeho kreslená estetika, ktorá využíva sýto žiarivé farby, jasné línie a charakteristické bodky Ben Day v imitácii lacných techník tlače komiksov, mala obrovský vplyv na americkú umeleckú scénu 60. rokov.

 

Obrazy sa dražia za milióny

Lichtenstein sa rýchlo stal jedným z najvýznamnejších umelcov nového štýlu a popularitu jeho tvorby dokumentujú aj dražby umeleckých diel. V novembri 2011 sa v newyorskej aukčnej sieni Christie's predal jeho obraz z roku 1961 "I Can See the Whole Room! ... and There's Nobody in It!", prvý v štýle komiksov, za 43,2 milióna dolárov. Už o rok neskôr ho svojou cenovkou tromfol obraz „Sleeping Girl“, za ktorý kupec v Sotheby's zaplatil takmer 45 miliónov dolárov.

 

Veľkorysý umelecký dar  

Myšlienka jubilejnej výstavy venovanej 100. výročiu narodenia umelca, ktorý sa narodil 27. októbra 1923 v New Yorku, vznikla z kontaktov medzi múzeom Albertina a Nadáciou Roya Lichtensteina, založenou Dorothy Lichtensteinovou po smrti jej manžela.

Vdova v roku 2023 darovala viedenskej Albertine  z jeho pozostalosti 95 predmetov, vrátane sôch ťahaných štetcom, predkresieb, koláží a keramiky v celkovej hodnote presahujúcej 38 miliónov eur. Na vernisáži sa osobne zúčastnila a zaspomínala na svojho manžela týmito slovami: „Vyrastal s rastúcou láskou k umeniu a trávil veľa času v múzeách“. Ako jeho najväčší vzor a vplyv pri tvorbe uviedla Pabla Picassa.

 

Výstava potrvá do 14. júla 2024

Výstava v Albertine vám predstaví prierez celou tvorbou Roya Lichtensteina - od raných ikonických pop-artových malieb založených na komiksoch a reklamách zo 60. rokov minulého storočia až po jeho posledné obrazy. Uvidíte tiež autorove čiernobiele maľby predmetov prevzatých z reklám na produkty, ale aj obrazy interiérov, ženských aktov, tapisérie a sochy.

Výstava vo viedenskej Albertine potrvá do 14. júla 2024. Vstupenka na výstavu stojí 19,90 eur a platí aj na ďalšie výstavy v Albertine. Návštevníci do 26 a nad 65 rokov zaplatia 15,90 a deti a mládež do veku 19 rokov majú vstup bezplatne.

 

S jednou vstupenkou viac výstav

Okrem prehliadky tejto  jarnej výstavy si v Albertine môžete pozrieť aj ďalšie ikonické obrazy. V stálej expozícii s názvom „Od Moneta po Piccasa“ uvidíte jedinečnú zbierku obrazov mecéna umenia Herberta Batlinera, ktorý v roku 2000 Albertine venoval svoju cennú umeleckú zbierku modernistickej maľby obsahujúcu obrazy od Moneta, Renoira, Matissa, Degasa, Cézanna, Toulouse-Lautreca, Gauguina až po Chagalla a Piccasa.

Z dočasných výstav spomeňme aspoň výstavu fotografii amerického fotografa Joela Sternfelda „Americké vyhliadky“ (1978-1986). Sternfeld strávil roky cestovaním po Spojených štátoch ako kritický pozorovateľ a dokumentoval krajinu a jej obyvateľov vo všetkých ich zvláštnostiach a protirečeniach. Tieto fotky si môžete pozrieť až do 28. apríla 2024.

Albertina je otvorená celoročne, od 10.00 do 18.00 hodiny, s predĺženými návštevnými hodinami každú stredu a piatok až do 21.00 hodiny.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 16. apríl. 2024. Meniny má Dana, Danica.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa