Constantine - mesto mostov, ktoré zbesilo striedalo majiteľov

Vzniklo zhruba v 6. storočí pred n. l. Feničania založili Sarim Batim (Kráľovské mesto) na náhornej plošine, chránenej z troch strán viac ako 100 metrov hlbokou tiesňavou. Namíbijčania ho neskôr premenujú na Cirtu (Mesto v skale). V roku 311 n. l., kedy tunajší kraj ovládajú Rimania, je zničené. Čoskoro však na jeho základoch vyrastá nové mesto, pomenované Constantine na počesť cisára Konštantína Veľkého (asi 272-337). O pár storočí neskôr v ňom napáchajú obrovské škody Arabi. Aj túto katastrofu ale prežije a v stredoveku sa zaradí medzi dôležité obchodné metropoly. Veľký dôraz na jej rozvoj kladú Turci, ktorí si ju podmania v 16. storočí.

Miesto objavu

Alžírsko v 19. storočí anektujú Francúzi. Constantine dobyjú ako jedno z posledných miest v krajine. Do mesta sa čoskoro prisťahuje mnoho Európanov, ktorí do jeho zvelebenia investujú veľa peňazí. Vybudujú verejné budovy, školy, parky a tiež vojenskú nemocnicu, kde nejaký čas pracuje aj Charles Louis Alphonse Laveran (1845–1922). Francúzsky lekár práve tu roku 1880 označí ako pôvodcu malárie parazitický prvok, ktorý sa do ľudského organizmu dostáva pri bodnutí komárom. Za svoj objav dostane v roku 1907 Nobelovu cenu.

Oceľový vlások

Constantine pod francúzskou nadvládou prekvitá. V priebehu rokov sa rozšíri aj na druhú stranu hlboké tiesňavy, nad ktorou začnú vyrastať prvé mosty. Ten najznámejší od francúzskeho inžiniera Ferdinanda Josepha Arnodina (1845–1924) je dokončený v roku 1912. Na dĺžku meria 164 metrov, dostáva meno Sidi M´Cid a vo svojej dobe sa pýši primátom najvyššieho visutého mosta na svete.

„Klenie sa nad priepasťou ako tenučký oceľový vlások medzi dvoma brehmi kaňonu. Pri prechádzaní mosta autom máte pocit, že idete po nepokojnej hladine rieky,“ spomínajú naň aj českí cestovatelia Miroslav Žigmund (1919–2021) a Jiří Hanzelka (1920–2003), ktorí navštívili „mesto mostov“, ako sa Constantine niekedy hovorí, v roku 1947.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram