Versailles severu: Zámok Drottningholm patril švédskym kráľovnám

Na ostrove Lovön na jazere Mälaren kúsok od Štokholmu vyrastá na začiatku 80. rokov 16. storočia renesančný palác. Pre svoju manželku Katarínu Jagelovskú (1526–1583) ho necháva vybudovať švédsky kráľ Ján III. (1537 – 1592). Dá mu meno Drottningholm (Kráľovnin ostrov). Zhruba o 80 rokov neskôr sa majiteľkou pôvabného sídla stáva čerstvo ovdovelá kráľovná Hedviga Eleonora Holštýnsko-Gottorpská (1636–1715). Sotva sa v ňom ale stihne zabývať, palác do základov vyhorí. Dlho kvôli tomu panovníčky smútiť nebude. Nešťastnú udalosť vníma ako príležitosť vystavať pre seba nový, ešte krajší domov.

Majstrovské dielo

Pre ambicióznu úlohu si Hedviga Eleonora vyberie špičkového švédskeho architekta Nicodema Tessina staršieho (1615–1681). Pod jeho dohľadom začne na ostrove vyrastať barokový zámocký komplex, inšpirovaný talianskymi a francúzskymi vzormi. Tessin sa dokončenia svojho majstrovského diela už nedožije. Finálnu podobu mu tak vtlačí jeho syn Nicodemus Tessin mladší (1654–1728). Hedviga Eleonora počas výstavby na ostrov často jazdí. Osobne dohliada aj na práce v najstaršej barokovej časti zámockej záhrady…

Záchrana prišla včas

Pruská princezná Luisa Ulrika (1720–1782) sa v roku 1744 vydá za následníka švédskeho trónu Adolfa Fridricha (1710–1771). Ako svadobný dar od neho dostáva Drottningholmský palác. Budúca kráľovná upraví interiéry do rokokového štýlu a stavbu rozšíri o ďalšie súkromné priestory pre svoju rodinu. V lete 1751 potom na ostrove hostí slávneho vedca Carla Linného (1707–1778), ktorý jej pomáha roztriediť prírodovedné zbierky. V priebehu 19. storočia spoločenský ruch na Drottningholme postupne utícha a kvôli nezáujmu švédskych panovníkov palác pomaly chátra. Našťastie už na začiatku 20. storočia „Versailles severu“, ako sa mu niekedy hovorí, prejde rozsiahlou rekonštrukciou a nákladných opráv sa dočká aj neskôr. V roku 1991 je zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO a dnes slúži ako súkromná rezidencia švédskej kráľovskej rodiny.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram