Do Ždiaru a okolia

Po prvej svetovej vojne sa pôvodne gazdovské stavby začali prispôsobovať pre potreby cestovného ruchu.

Stavby s jedným vchodom sa prestavovali na dvoj a viacvchodové, aby sa získali samostatné izby pre turistov. Stavitelia sa nechali inšpirovať podhalianskym typom domov rozšíreným napríklad v poľskom Zakopanom.

K čiastočnému narušeniu pôvodného architektonického štýlu došlo až po druhej svetovej vojne, keď pamiatkari nemali vplyv na modernizáciu niektorých ždiarskych dreveníc. Napriek tomu si Ždiar zachoval prevažne pôvodný charakter s minimálnym zastúpením murovaných domov. Štyri najvzácnejšie zoskupenia ľudových stavieb v roku 1977 vyhlásili za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.

Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty. Aj niektoré novšie stavby sú postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Príkladom je štýlová reštaurácia Ždiarsky dom.

Obec Ždiar je známa svojimi folklórnymi tradíciami. Ešte donedávna sa Ždiarčania v nedeľu a cez sviatky obliekali do goralských krojov. Dnes možno tieto prekrásne odevy a doplnky naživo vidieť len na vystúpeniach folklórnych súborov alebo spolu s inými exponátmi ľudového umenia a remesiel v muzeálnej expozícii Ždiarskej izby.

Veľkú obľubu si získali podujatia organizované pre turistov, ktoré účastníkom poskytujú jedinečnú možnosť obliecť si goralský kroj a zúčastniť sa na inscenovanej ždiarskej svadbe. Milovníci turistiky môžu podniknúť výlety na opačnú stranu, do pohoria Spišská Magura.

Výstup na jej hlavný chrbát sa oplatí najmä pre jedinečný výhľad na panorámu Belianskych Tatier a obec Ždiar. Dva z turistických chodníkov prekračujúcich hlavný magurský chrbát vedú k Jezerskému jazeru, resp. k Veľkému Osturnianskemu jazeru v Zamagurí.

Turisti ubytovaní v Ždiari v lete často vychádzajú na svahy Spišskej Magury, na ktorých rastie množstvo lesných plodov, najmä čučoriedok. Zimná krajina Spišskej Magury ponúka ideálne možnosti na turistiku na bežkách.

Podspády sú malou tatranskou osadou ležiacou na križovatke Cesty slobody a potoka Javorinka. Sú vzdialené 7 kilometrov od Ždiaru a 5,5 kilometra od hraničného priechodu do Poľska v Lysej Poľane.

Tatranská Javorina je malá obec ležiaca na severnom úpätí Vysokých Tatier. Nachádza sa vo vyústení Javorovej doliny do Podtatranskej brázdy. Od Ždiaru je Tatranská Javorina vzdialená 11 kilometrov a od hraničného priechodu do Poľska v Lysej Poľane 2,5 kilometra.

Lysá Poľana je poslednou osadou pri Ceste slobody v smere do Poľska. Od Ždiaru je vzdialená 13 kilometrov. Leží vo vyústení Bielovodskej doliny do Podtatranskej brázdy. Potok Biela voda rozdeľuje osadu na slovenskú Lysú Poľanu a poľskú Lysú Poľanu. Obe spája most slúžiaci ako priechod cez slovensko-poľskú štátnu hranicu.

Z Lysej Poľany možno podniknúť prechádzku do národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina. Táto najväčšia tatranská dolina patrí ku krajinársky najpríťažlivejším častiam Tatier. Namáhavým úsekom je výstup cez prah Kačacej doliny, na ktorom sa vytvoril Hviezdoslavov vodopád. Vodopád prekonáva výšku 15 metrov a známy je aj pod názvom Kačací vodopád. (...)

Zdroj/autor: Dajama, tatry, ždiar, drom

VIDEO Ždiar