Za príbehom na Batizovské pleso

Od Horského hotela pri Popradskom plese najprv odbočuje žlto značkovaný chodník k neďalekému Symbolickému cintorínu.

Symbolický cintorín, ktorý slávnostne otvorili 11. augusta 1940, je situovaný do tieňa limbového hája. Tvorí ho malá kaplnka so šindľovou strechou, vyrezávané drevené kríže a desiatky pamätných tabúľ.

Nechýbajú tu ani tabule s menami tatranských horolezcov, ktorí prišli o život počas horolezeckých výprav po celom svete. Počet pamätných tabúľ pod Ostrvou, žiaľ, nie je konečný. Každý návštevník Symbolického cintorína by si preto mal pozorne prečítať vždy aktuálne motto napísané na stene kaplnky - Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu.

Trasa výletu pokračuje návratom na magistrálu. Na severnom brehu Popradského plesa chodník po moste prekonáva Ľadový potok pritekajúci z doliny s priliehavým názvom Zlomiská. Táto dolina je viac ako iné tatranské doliny zavalená kamením a sutinou, preto sa jej ľudia odpradávna radšej vyhýbali.

Pre pastierov predstavovala iba „neplodné skaliská“ nevhodné na pasenie oviec alebo hovädzieho dobytka. Poverčiví Podtatranci si našli aj iný dôvod na to, aby nechodili do Zlomísk. Vymysleli si rozličné príbehy o obroch, drakoch a šarkanoch, ktorí vraj bývali v tejto zastrčenej doline pod Vysokou.

Do doliny Zlomiská sa v minulosti len občas zatúlal nejaký zlatokop či osamelý tatranský vandrovník. Podobne ako v minulosti, ani v súčasnosti do tejto krásnej doliny nevedú nijaké turistické chodníky.

Od Popradského plesa stúpa do Sedla pod Ostrvou (1 966 metrov) kľukatý chodník. Podobne ako serpentíny vedúce od Chaty pri Zelenom plese do sedla pod Svišťovkou patrí aj tento úsek k turisticky náročnejším na inak veľmi pohodlnej Tatranskej magistrále.

Výstup s prevýšením 459 metrov si vyžaduje veľa energie. Náladu však turistom môže zlepšiť krásny výhľad na Popradské pleso a okolité doliny, hrebene a štíty.

Od Sedla pod Ostrvou vstupuje chodník do výrazne odlišného prostredia. Traverzuje po mohutných okrajových svahoch Tupej a Končistej, ktoré nie sú poznačené činnosťou ľadovcov. Stopy po zaľadnení nie je možné nájsť ani v Štôlskej doline.

Všade naokolo vidieť len obrovské suťoviská. Kosodrevina vystupuje k magistrále len sporadicky, jej horný okraj sa väčšinou nachádza o niekoľko desiatok metrov nižšie. Cestu k Batizovskému plesu sprevádzajú nádherné pohľady do Popradskej kotliny a na hrebene Nízkych Tatier.

Národná prírodná rezervácia Batizovská dolina, ktorú pomenovali podľa neďalekej podtatranskej obce, je rovnako ako dolina Zlomiská turisticky neprístupná. Je zovretá medzi Končistou (2 537 metrov) a Gerlachovským štítom (2 654 metrov), ktoré jej vytvárajú jedinečnú skalnú kulisu.

Uprostred doliny sa týči osamelý vrch Kostolík (2 261 metrov), ktorý tvarom pripomína štíhly gotický kostol. Ide o typický príklad nunataku, to znamená nezaľadnenej vyvýšeniny, ktorú v ľadových dobách zo všetkých strán obkolesoval ľadovec. Od Batizovského plesa možno pokračovať po magistrále k Sliezskemu domu.

Zdroj/autor: Dajama, Tatry, drom (pozri aj Galériu)