Chorvátski archeológovia a speleológovia našli pri prieskume jaskyne Crno jazero na dalmátskom polostrove Pelješac terakotovú hlavu zobrazujúcu starogrécku divadelnú masku. Predmet, ktorý je možné datovať do 4. až 3. storočia pred naším letopočtom, je vo vnútri dutý a v hornej časti má otvor slúžiaci na zavesenie, pravdepodobne na stenu. Také masky sú často spájané s divadelnými predstaveniami a kultom boha vína Dionýza, ktorý je považovaný za patróna divadla. O náleze informovalo Archeologické múzeum v Dubrovníku, ktoré fotografiu predmetu zverejnilo na sociálnych sieťach.
Archeológovia sa domnievajú, že v čase bronzovej jaskyne slúžila ako útočisko pred nepriazňou počasia či konfliktmi. V staršej dobe bronzovej a mladšej dobe železnej sa v nej pochovávalo. Analýza nájdených ľudských kostí ukázala, že jaskyňa bola pohrebiskom viac ako 500 rokov. Najmladšie pozostatky pochádzajú z roku 481 pred naším letopočtom.
Od 4. do 1. storočia pred naším letopočtom bola jaskyňa ilyrskou svätyňou. Medzi nájdenými artefaktmi tej doby boli početné miniatúrne objekty zanechané v jaskyni ako obetiny či dary v rámci rituálov. Archeológovia tiež objavili úlomky drahých nádob gréckeho pôvodu. Amfory na uchovávanie vína a poháre určené na jeho pitie však podľa vedcov neboli predmety denného použitia starovekých Ilýrov, ale slúžili skôr ako symbol bohatstva a moci, prípadne mohli byť používané pri rituáloch.
O tom, či možno boha Dionýza, respektíve jeho ilyrský náprotivok, priamo spájať s nájdenými nádobami na víno a zároveň s terakotovou hlavou, je podľa Domaga Perkiča z Archeologického múzea možné iba špekulovať. V oblasti Dubrovníka sú známe iba tri ilyrské svätyne. Aj vďaka nim je možné skúmať ilýrske náboženstvo a jeho kontakty a prelínanie sa starogréckou kultúrou.
