Bolívijskú Yungas prezývajú cesta smrti. Ročne tam zomrú desiatky ľudí

Postavili ju počas vojny

Neslávne slávna cesta vedie z mesta La a cez údolie Yungas, pričom prechádza amazonskou nížinou. Postavili ju v rokoch 1932 až 1935 počas vojny medzi Bolíviou a Paraguajom, keď potrebovali nejakým spôsobom skrátiť a zjednodušiť presuny jednotiek, zbraní a potrebného tovaru do mesta La Paz. Preto vymysleli, že paraguajských zajatcov naženú na prácu a budú musieť budovať cestu v tomto nehostinnom prostredí. Po celý čas teda bola stavaná provizórnym spôsobom a nebola určená na veľkú premávku. Tomu zodpovedá aj kvalita povrchu, ktorý nie je na väčšine úsekov vyasfaltovaný. Po skončení vojny sa domácim aj napriek tomu páčilo takéto skracovanie cesty a napriek vysokému riziku začali cestu využívať na bežné účely. I keď ročne pribúdali desiatky nehôd, vôbec ich to nezastavilo a napokon práve kvôli tomuto nebezpečenstvu pribudli k domácim aj tisíce turistov.

70 kilometrov s prevýšením tritisíc metrov

Cesta Yungas je dlhá takmer sedemdesiat kilometrov. Najväčšie riziko predstavuje v tom, že je veľmi úzka. Na šírku nemá ani štyri metre a hneď vedľa nej je priepasť, ktorá je v niektorých miestach vysoká šesťsto metrov. Na okraji sa navyše vôbec nenachádzajú zvodidlá a každá malá chybička je tak tvrdo potrestaná. Ak vozidlo spadne v týchto úsekoch, nemá jeho posádku žiadnu šancu prežiť. Vodiči sa preto pri neustálom sledovaní, ako ďaleko sú od okraja a či dokážu bezpečne prejsť, poriadne zapotia. Keďže trasa vedie cez tunajšie pohorie, má prevýšenie až tritisíc metrov, a tak dá poriadne zabrať nielen šoférom, ale aj samotným vozidlám.

Najhoršie sú tragédie autobusov

Pokiaľ nepatríte medzi zručných vodičov, určite sa do tejto výzvy nepúšťajte. Keď sa raz vydáte na 70 kilometrov dlhú trasu, tak z nej už niet cesty späť. Nemôžete niekde zastať a čakať, aby niekto po vás prišiel, pretože by ste svojím automobilom blokovali iných cestujúcich. Ak teda chcete zažiť takýto adrenalín a nemáte dostatočné skúsenosti, radšej sa dohodnite s miestnym šoférom. Alternatívou je aj verejná doprava, lebo napriek nebezpečenstvu a úzkej ceste tadiaľ prechádzajú aj autobusy. Práve tie sa však kvôli počtu pasažierov spájajú s najväčšími tragédiami. Podľa štatistík si táto cesta vyžiada ročne 200 až 300 obetí. Ich počet však nemusí byť správny - ak tade totiž pôjdete v menej hustej premávke, nikto nezistí, ak sa zrútite do priepasti.

Riziko zvyšujú cyklisti a motorkári

Časom začali adrenalín na ceste Yungas vyhľadávať aj cyklisti a motorkári. Problém je, že niektorí z nich sú nedisciplinovaní a idú veľkou rýchlosťou alebo dokonca v protismere. Vodiči vtedy nemajú na nebezpečnom teréne šancu reagovať a práve kvôli tomu dochádza k veľkému počtu nehôd. Veľké riziko však vyvažuje krásna príroda, ktorou cesta prechádza. Údolie lemujú pralesy, veľké skalné bralá a kopce. Tak krásne vyhliadky zažijete len málokde a aj z toho dôvodu sú mnohí ochotní podstúpiť sedemdesiat kilometrov dlhú tortúru, na ktorú nikdy nezabudnú. Ak sa im v zdraví podarí prísť do cieľa...

Autor: © Zoznam/David