Tragický omyl nad Sachalinom: Zostrelenie civilného lietadla zaplatilo životom 269 ľudí

Boeing-747 spoločnosti Korean Air letel na linke z New Yorku do juhokórejského Soulu. Let nesúci označenie KAL 007 mal naplánované medzipristátie na letisku v Anchorage na Aljaške, kde stroj doplnil palivo pre nasledujúcu cestu nad oceánom. Tú malo lietadlo absolvovať po trase vedúcej v bezpečnej vzdialenosti od vojenských základní ZSSR na Ďalekom východe. Krátko po vzlete sa však kórejský boeing od vytýčenej trasy odchýlil a zamieril priamo nad ruskú Kamčatku.

Prečítajte si tiež

V ČSSR zahynuli na hraniciach stovky ľudí, jedného z nich roztrhali psy: Spoveď vojaka, ktorý bol pri tom

Obrie lietadlo samozrejme neuniklo pozornosti sovietskej vzdušnej obrany, ktorá vyslala proti narušiteľovi stíhačky. Podľa tvrdenia sovietskych predstaviteľov boeing nijako nereagoval na rádiové ani vizuálne signály a k zmene kurzu ho neprinútila ani varovná streľba. Pretože sa celá akcia odohrávala v noci, nemohli sa údajne sovietski stíhači presvedčiť, že ide o civilné lietadlo, a domnievali sa, že sa jedná o americký špionážny stroj.

Keď lietadlo preletelo južný cíp Sachalinu, dostal stíhač Gennadij Osipovič rozkaz narušiteľa zastaviť. Črepiny ním vypálenej rakety poškodili trup dopravného lietadla, ktoré začalo klesať a po niekoľkých minútach spadlo do mora. V jeho troskách našlo smrť všetkých 269 osôb, prevažne Američanov a Kórejcov.

Incident vyvolal napätie medzi oboma blokmi, ktoré ho interpretovali každý po svojom. Podľa Američanov aj Kórejcov išlo o barbarský akt ZSSR voči civilnému lietadlu. Naopak Sovieti trvali na tom, že zostrelili lietadlo, ktoré v ich vzdušnom priestore vykonávalo špionážnu akciu.

Prečítajte si tiež

Teroristický únos lietadla Slov-Air: Pilota Jána zastrelili rovno v kokpite

Vzájomná nedôvera, ktorá v období studenej vojny medzi veľmocami panovala, komplikovala možnosť nezávislého posúdenia priebehu incidentu. Niet divu, že vzniknuté nezrovnalosti sa stali živnou pôdou pre vznik rôznych alternatívnych teórií o skutočnom pozadí tragédie. Skeptikov nepresvedčila ani vyšetrovacia správa Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo, podľa ktorej juhokórejská posádka po vzlete z Aljašky zrejme chybne nastavila režim autopilota. V dôsledku toho boeing po celú dobu letu udržiaval počiatočný kurz, namiesto toho, aby sledoval zadanú trasu.

Spoločným východiskovým bodom väčšiny neoficiálnych teórií je otázka, prečo sa lietadlo odchýlilo od stanoveného kurzu bez toho, aby si to skúsení piloti všimli, alebo bez toho, aby ich na omyl upozornili pozemné stanice. Niektorí autori z toho vyvodzujú, že boeing skutočne mohol byť nejakým spôsobom zapojený do akcie americkej armády, ktorej cieľom bolo overiť reakcie sovietskych protivzdušných síl. Vyskytla sa tiež konšpiračná téza, že lietadlo mohli omylom zostreliť sami Američania či Japonci.

Otázky však vyvoláva nielen jednanie posádky kórejského lietadla, ale aj sovietska verzia o zámene za americké špionážne lietadlo typu RC-135, ktoré sa malo v oblasti pohybovať. Plukovník Osipovič, ktorý lietadlo zostrelil, totiž neskôr uviedol, že stroj identifikoval ako boeing civilného typu s dvoma radmi okien. Rovnako povedal, že lietadlo malo zapnuté pozičné svetlá, čo by pri výzvednom stroji na tajnej misii bolo veľmi neobvyklé.

Tragédia letu KAL 007 každopádne nebola jediným prípadom, keď sovietske stíhačky zaútočili na juhokórejské civilné lietadlo. Koncom apríla 1978 bol neďaleko Murmanska zasiahnutý Boeing 707, ktorého posádka sa dopustila fatálnej navigačnej chyby. Pilotovi sa našťastie podarilo s poškodeným lietadlom núdzovo pristáť a celá udalosť si tak vyžiadala len dva ľudské životy.