Emigroval zo Západu na Východ a tam našiel smrť: Spáchal Červený Elvis samovraždu?

2024-01-16 08:30:00 |   |    | 

Súdruh rokenrol, Červený Elvis, Americký rebel, Spevák mieru. Tak a ešte všelijako inak sa prezývalo Deanovi Reedovi, spevákovi, ktorý sa rozhodol ísť opačným smerom ako tisíce iných emigrantov. Vydal sa cestou zo Západu na Východ a tam tiež našiel svoju smrť.



 

Dean Cyril Reed (1938 – 1986) je rodák z amerického Denveru. Jeho otec Cyril Reed (1903 – 1982), stredoškolský učiteľ matematiky, je zarytým antikomunistom a v prezidentských voľbách v roku 1964 podporuje konzervatívneho republikánskeho kandidáta Barryho Goldwatera (1909 – 1998).

 

Iná tvár Hollywoodu

Mladý Dean ale zatiaľ necháva politiku bokom. Od 12 rokov hrá na gitaru, v 19 opúšťa štúdium na Coloradskej univerzite a sťahuje sa za svojim snom do Hollywoodu. Získa pár drobných rolí v televízii, navštevuje kurzy herectva a túži po speváckej kariére. Keď mu nahrávacia spoločnosť Imperial Records vydá prvú pieseň Once Again, stane sa idolom dospievajúcej mládeže a ďalšie úspešné single na seba nenechajú dlho čakať. On sám ale cíti, že tento svet pre neho nie je ten pravý. „Hollywood bolo miesto strachu a vykorisťovania, kde si len málokto dokázal zachovať svoju integritu,“ spomína na tú dobu neskôr.

 

Slávnejší ako Presley

Keď Dean zistí, že jeho piesne sú prekvapivo populárne v Južnej Amerike, vydáva sa v roku 1962 na 40-dňové turné po Brazílii, Čile a Peru. Už vtedy tam okrem spevu zaujme svojimi ľavicovými postojmi. Vystupuje proti jadrovým zbraniam, stavia sa proti útlaku a chudobe, kritizuje americkú zahraničnú politiku a zadarmo vystupuje v chudobných štvrtiach i väzniciach. Vtedy sa prvýkrát zrodí jeho v budúcnosti tak známa prezývka „Červený Elvis“, pretože jeho sláva v Južnej Amerike skutočne popularitu Elvisa Presleyho (1935–1977) predčí. Reed sa usilovne učí španielsky a nakoniec zostane ďalšie štyri roky v Argentíne, kde spieva, hrá vo filmoch a moderuje vlastnú televíznu reláciu.

 

Vyperie vlajku

V júli 1965 sa Dean Reed vydáva do Európy, aby vystúpil na Svetovom mierovom kongrese vo fínskych Helsinkách. Získava pozvanie koncertovať v Španielsku a Taliansku a natočí aj pár „spaghetti westernov“, ale pre jeho ďalší osud je rozhodujúci rok 1966, kedy navštevuje Sovietsky zväz. Tam na každom kroku vyjadruje obdiv k stavbe železnice BAM (Bajkalsko-amurskej magistrály). „Môj menovec John Reed napísal knihu o Rusku Desať dní, ktoré otriasli svetom. Ja by som mohol napísať knihu Devätnásť dní na BAM, ktoré šokovali Deana Reeda,“ necháva sa počuť. V Južnej Amerike medzitým začína byť pre Reedov aktivizmus pôda príliš horúca. Keď 1. septembra 1970 pred americkou ambasádou v hlavnom meste Čile verejne vyperie americkú vlajku s vysvetlením, že treba zmyť krv nevinných Vietnamcov, je zatknutý. Ani Argentína sa k nemu už nehlási, a tak zostáva Európa. Žiť v Sovietskom zväze sa mu ale nepodarí, aj keď jeho partnerkou je vtedy estónska herečka Eve Kivi (*1938). Sovietska vláda ešte nie je naklonená prijať pod svoju strechu umelcov z prehnitého Západu…

 

Prišiel aj Fidel

Dean Reed si tak za svoj nový domov už v roku 1973 vyberá Nemeckú demokratickú republiku. Ďalej spieva, zahrá si v dvoch desiatkach filmov a za koncertovaním sa postupne vydá do 32 krajín sveta. Ocitá sa v podivnom postavení. Socialistický tábor si ho rád stavia do výkladnej skrine ako západného emigranta, ktorý spoznal, kde je život najlepší. On sám sa ale nikdy nevzdá amerického občianstva, dôsledne podáva v USA daňové priznanie, a kde môže, tam vyjadruje lásku k rodnej krajine. Patrí k prominentom východonemeckého režimu, môže voľne cestovať po svete, čo sa každému občanovi NDR nepodarí. V roku 1978 sa stáva hviezdou Svetového festivalu mládeže v Havane za účasti 16 000 ľavicových aktivistov z celého sveta. „Prišiel aj Fidel Castro a ľudia stáli a tlieskali mojim piesňam. Na tie prejavy lásky nikdy nezabudnem,“ spomína potom na svoj veľkolepý koncert na Kube.

 

Kritizuje Reagana

Aj keď je Dean Reed vo svojej novej vlasti hviezdou, nie je príliš šťastný. Cíti sa uväznený medzi dvoma svetmi bez toho, aby stopercentne do niektorého z nich patril. V NDR akoby sa stále nemohli rozhodnúť, či sa na neho pozerať ako na najslávnejšieho Američana na svete, alebo na prebehlíka zo Západu. Návrat do USA by ale bol komplikovaný vzhľadom na jeho názory. Predáva milióny platní a žije v luxuse, ale jeho kariéra stagnuje. V máji 1986 poskytne rozhovor programu americkej televízie CBS 60 minút a dúfa, že svoju popularitu dokáže opäť zdvihnúť. Rozhovor ale príliš úspešný nie je. Reed sa nechá zatiahnuť do politických diskusií, obhajuje stavbu berlínskeho múru a neodpustí si príkre odsúdenia na adresu amerického prezidenta Ronalda Reagana (1911–2004), ktorého porovnáva s Josifom Stalinom (1878–1953). „Bývali sme hrdí na to, že sme si smeli hovoriť americkí revolucionári,“ spomína v diskusii so slávnym moderátorom Mikom Wallacom (1918–2012).

 

Príliš zbabelý?

Od rozhovoru uplynie iba šesť týždňov. Dňa 17. júna 1986 je Dean Reed krátko po búrlivej hádke s manželkou nájdený mŕtvy v jazere Zeuthener See na juhovýchodnom okraji Berlína. Oficiálne je príčinou jeho utopenia nešťastná náhoda, ale pretože Reed bol vynikajúci plavec, špekuluje sa o samovražde, a dokonca aj o tom, že nepohodlný aktivista bol odstránený východonemeckou tajnou službou Stasi, ruskou KGB alebo americkou CIA. Jeho prípadný návrat do USA by sa totiž nepozdával ani jednej z nich. Teórii o samovražde nasvedčuje 15-stránkový list na rozlúčku, nájdený v Reedovom aute. Spevák priznáva depresiu z rozpadu manželstva so svojou treťou ženou, herečkou Renate Blume (*1944). „Chcel som žiť s Renate, kým nás smrť nerozdelí, ale ona ma ničila deň za dňom a dnes mi povedala, že som príliš zbabelý na to, aby som sa zabil,“ píše spevák.

 

Pozdrav zo záhrobia

List je adresovaný jeho priateľovi, členovi ústredného výboru východonemeckej vládnucej komunistickej strany SED a ministrovi propagandy Eberhardovi Fenschovi (1929–2017). Reed v ňom nezabudne ani na vtedajšieho prvého muža NDR Ericha Honeckera (1912-1994). „Zdravím aj Ericha. So všetkým nesúhlasím, ale socializmus je jediné riešenie hlavných problémov, ktorým ľudstvo čelí,“ tvrdí. Napriek tomu je jeho list na rozlúčku zaradený medzi tajné dokumenty a na svet sa dostane až v roku 1990. „Bolo to len preto, aby sme ušetrili city jeho ženy,“ vysvetľuje Fensch podivné utajovanie, ktoré dodnes vzbudzuje otázky. Dean Reed je pochovaný na cintoríne Rauchfangswerder v Berlíne, v roku 1991 sú ale jeho pozostatky premiestnené do Boulderu v Colorade. Najslávnejší „emigrant v protismere“ sa tak konečne vrátil do svojej vlasti.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Luděk Příhoda

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Pondelok, 15. júl. 2024. Meniny má Henrich.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa