Za jeho vlády sa z bavorského Mníchova stáva centrum kultúry a umenia. Kráľ Ľudovít I. miluje maliarstvo, sochárstvo i architektúru. Je ale aj znalcom ženských pôvabov a práve najväčším krásaviciam svojej doby sa rozhodne zasvätiť celú obrazovú galériu.
Galéria krások nie je v ére Ľudovíta I. Bavorského (1786–1868) žiadnou novinkou. Pýšili sa nimi vládcovia z Apeninského polostrova aj niektorí nemeckí panovníci. Žiadny z nich však zrejme s vyobrazenými ženami nenadviazal také úzke vzťahy ako bavorský kráľ…
Maliar na kráse trochu pridá
Krásavice si Ľudovít I. vyberá medzi šľachtičnami i dcérami svojich služobníkov. Niektoré sa stávajú jeho milenkami, s väčšinou z nich udržuje po dokončení portrétu aspoň čulú korešpondenciu. Všetky za to, že sedeli modelom, od neho získavajú peniaze, veno, alebo je ich budúcim manželom zaistené výnosné miesto na dvore. Ľudovítovi ide o jediné – zachytiť vtedajší ideál krásy pre budúce generácie.
Niekedy sa však na zobrazení ženských pôvabov so svojím dvorným maliarom Josephom Karlom Stielerom (1781–1858), ktorý je autorom drvivej väčšiny obrazov pre galériu krások, nezhodne. Kráľovi vadí uhol pohľadu alebo zvolený úbor dámy. Inokedy má zase maliar pocit, že kráse ženy musí trochu pomôcť… V rokoch 1827–1850 vzniká celkom 36 portrétov dám, ktoré sú v súčasnej vystavené v mníchovskom paláci Nymphenburg. Často sa za nimi skrývajú neuveriteľné osudy…
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
