Príbeh ako z dobrodružného románu: Sovietsky mladík prekonal železnú oponu a dobyl svet

Myšlienka vychádzala z klasickej stolnej hry pentomino, v ktorej treba hranaté geometrické obrazce podivných tvarov presne zložiť svojimi stranami k sebe do súvislej plochy. Tetris uplatnil podobnú ideu: hráč musí umiestniť zmenšujúce sa geometrické obrazce, z ktorých každý sa skladá zo štyroch štvorcov (tzv. tetraminos), do "pohára" tak, aby tvorili plné riadky od okraja k okraju.

Skutočnosť, že v Sovietskom zväze v tom čase osobné počítače takmer neboli, nezabránila v rozšírení hry. Donekonečna sa kopírovala z jedného počítača na druhý. Veľmi skoro Tetris očaril používateľov nemnohých počítačov po celej krajine.

Príbeh o tom, ako sa Tetris dostal za železnú oponu, je hoden dobrodružného románu. Programátor Henk Rogers v roku 1989, keď pracoval v Japonsku, narazil na hru počas služobnej cesty do Maďarska. Pochopil, že Tetris má veľkú budúcnosť.

Rogers si uvedomoval trhový potenciál sovietskej hry a rozhodol sa ju prispôsobiť nie vtedy obrovským a nemotorným počítačom, ale prenosným herným konzolám. K tomu ale najprv potreboval zakúpiť licenciu, teda získať povolenie autora. Pátranie po ňom zaviedlo Holanďana do Moskvy, kde sa v tom čase iba začínali topiť ľady po desaťročiach studenej vojny. "Tá cesta bola úplná šialenosť," spomínal Rogers v rozhovore, ktorý BBC poskytol v roku 2011.

Vyzbrojený novou videokamerou a plný adrenalínu sa vydal do neznáma. Februárová Moskva v ňom zanechala temný prvý dojem: "Šedé nebo, hotelová izba, v ktorej nefungovala ani televízia, ani rádio a úplne mi chýbali akékoľvek informácie."

Na prepravu po Moskve si najal vodičku, ktorá mu poslúžila aj ako tlmočníčka. Doviezla ho k sovietskemu podniku Elektronorgtech dovážajúcemu a vyvážajúcemu počítačové zariadenia a programy. Ale rozhodne odmietla odprevadiť ho dovnútra, pretože "ju nepozvali". Keď nabral odvahu, vstúpil sám, a dokonca dokázal nejako vysvetliť, že má záujem kúpiť práva na Tetris. V budove v okamihu vypukol rozruch. "Bolo to ako strčiť horúci zemiak do mraveniska," zaspomínal Rogers.

S Alexejom Pažitnovom sa zoznámil vzápätí - za prítomnosti ďalších ôsmich ľudí, vrátane tých od tajnej polície KGB. Nasledovalo dlhé vysvetľovanie: sovietski úradníci sa snažili pochopiť koncepciu autorských práv na počítačové hry, ktorá im bola v tom čase nezrozumiteľná a úplne cudzia. Napriek počiatočnej vzájomnej nedôvere priniesla Rogersova vytrvalosť svoje ovocie.

"Stal sa prvým podnikateľom, ktorý na mňa osobne urobil dobrý dojem," zaspomínal Pažitnov. "Skutočne tej hre rozumel," dodal.

Týždeň rokovania skončil podpísaním kontraktu, ktorý zaručoval sovietskemu vynálezcovi niečo neslýchané - osobný podiel na zisku zo všetkých predajov v zahraničí.

Podľa Rogersovho názoru neuveriteľná popularita Tetrisu pramení z toho, že na rozdiel od väčšiny počítačových hier založených na násilí a ničení ponúka hráčom, aby sa zapojili do budovania a tvorby, a to podľa Rogersa predstavuje ďaleko príjemnejšie trávenie času, pretože lepšie zodpovedá základným potrebám každého človeka : "Ľudia chcú niečo budovať. Pomáha im to sa cítiť lepšie."

Tetris v súčasnosti zaujíma v histórii hier čestné miesto. Aspoň raz skladať riadky sa podľa najskromnejších odhadov pokúšala prinajmenšom miliarda ľudí.

So získavaním honorárov mával Pažitnov v prvých rokoch predsa len problém, o čom už písali rôzne médiá. Nakoniec sa sovietsky programátor presťahoval do USA, založil s Rogersom firmu a začal dostávať plody svojej práce. Dodnes žije vo Washingtone ako bohatý a vo svete počítačových hier slávny človek.