EXTRA Washingtonská stanica

Union Station však ani zďaleka nie je  len dopravnou križovatkou. Zástupy návštevníkov tam láka okrem prehliadky veľkolepej neoklasicistickej budovy tiež viac ako sto obchodov s luxusný tovarom, prvotriedne reštaurácie, obria sála s desiatkami stánkov rýchleho občerstvenia alebo aj multikino s deviatimi plátnami.

Celkovo tadiaľto denne prejde priemerne 90 tisíc ľudí každý deň, teda viac ako 32 miliónov ročne.

Stanica začala fungovať v roku 1907, ale až o rok bola úplne dokončená. V dobách najväčšej slávy železničnej dopravy, bola vstupnou bránou do hlavného mesta Spojených štátov, kadiaľ prichádzali na svoju inauguráciu prezidenti, alebo na pôdu americkej metropoly prvýkrát vstupovali hlavy cudzích štátov. Dodnes sa tam, raz za štyri roky, konajú aj prezidentské inauguračné plesy.

História Union Station kopírovala dejiny železničnej dopravy. Po dobách najväčšieho rozkvetu prišli po druhej svetovej vojne  chudobné roky, kedy koľajniciam začali konkurovať ďialnice a neskôr letecká doprava. Za obeť tejto etapy vývoja padlo množstvo staničných budov po celých Spojených štátoch, mimo iného aj slávna Pennsylvania Station v New Yorku, ktorá v roku 1964 musela ustúpiť modernej zástavbe.

Washingtonská stanica však mala napriek všetkým pohromám šťastnejší osud a dnes predstavuje jednu z najvydarenejších úprav staničných priestorov na svete pri zachovaní pôvodného účelu.

Od rekonštrukcie, ktorá vtlačila budove súčasné vnútorné usporiadanie, uplynulo tento rok v septembri 20.rokov. Aj toto výročie sa veľkoryso pripomínalo tento víkend, pretože bez rozsiahlych úprav z 80.rokov by sa zrejme neoslavovalo ani to storočné výročie.

Úpadok osobnej železničnej dopravy priniesol v druhej polovici minulého storočia pochybnosti o tom, čomu má veľkolepá budova na dohľad od Kongresu slúžiť. V roku 1958 hrozilo jej demolácia a uvažovalo sa, že miesto nej  sa postaví moderná kancelárska budova. O niekoľko rokov neskôr sa objavili návrhy, žeby mohla slúžiť ako kultúrny stánok, ale nakoniec k tomuto účelu vzniklo na brehu rieky Potomac Kennedyho stredisko. Nenaplnil sa tak ani plán zriadiť v stanici múzeum železničnej dopravy.

Až oslavy 200.výročia vzniku Spojených štátov (1976) mali vdýchnuť Union Station nový život. Projekt návštevníckeho strediska s audiovizuálnym programom otvorený 4.júla 1976 ale budove spôsobil veľké škody, vrátane zničenia mramorovej podlahy vstupnej haly.

Národné návštevnícke stredisko s divadlom, ktorému posmešne hovorili „jama“, sa potýkalo s nezáujmom verejnosti i nedostatkom parkovacích miest. Po dvoch rokoch úrady konštatovali, že budova má statické problémy, expozícia bola uzavretá a stanica zadebnená.

V roku 1981 začala rozsiahla rekonštrukcia, z ktorej sa zrodila nová stanica opäť slúžiaca aj cestujúcim. Vďaka výhodnej polohe v strede mesta ponúka pohodlnú dopravu do predmestských častí, ale aj do vzdialenejších miest Baltimore, Filadelfie, New Yorku alebo Bostonu.

Rýchlovlak Acela štátnej spoločnosti Amtrak dorazí napríklad do centra 350 kilometrov vzdialeného New Yorku za necelé tri hodiny, čo je minimálne o hodinu menej než trvá cesta autom. Zodpovedá tomu aj cena lístku asi 215 dolárov (155 euro).

Aj po vyše sto rokoch sa ukazuje, že stanica je plnohodnotnou súčasťou mestskej výbavy. Spája sa v ňom pôvodný účel so súčasným záujmom o kultúru a spotrebnú zábavu. Niet divu, že z 32 miliónov návštevníkov je každý štvrtý turistom.

Zdroj/autor: unionstation,j.richter,čtk,drom

VIDEO Union Station peši