Londýnske metro je najstaršie sveta: Ľuďom zachraňovalo životy, mnohí v ňom ale našli smrť

Londýnske metro je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Úsilie zriadiť v Londýne podzemnú železnicu vychádzalo z potreby obmedziť pouličnú premávku v metropole Spojeného kráľovstva a vylúčiť z nej hlučné a dymiace vlaky.

Prvý úsek sprístupnila spoločnosť Metropolitan Railway 10. januára 1863. Deň predtým sa touto "podzemkou" na takmer sedemkilometrovej trase z londýnskej stanice Paddington do stanice Farringdon Street odviezlo vedenie spoločnosti a hostia.

Stavať trať pod zemou jej umožnilo aj to, že v Anglicku už v polovici 19. storočia mali problematiku stavby tunelov v náročných podmienkach vyriešenú vďaka staviteľovi a konštruktérovi Isambardovi Kingdomovi Brunelovi. Ten sa napríklad zaslúžil o vybudovanie tunela pod Temžou z roku 1843.

Myšlienka umiestniť aspoň časť londýnskej dopravy pod zem sa však objavila už v roku 1830. Oficiálna podpora z parlamentu prišla v roku 1854, keď bolo odsúhlasený zámer vystavať prvú linku metra z Paddingtonu cez King Cross na Farringdon Street. Problémom sa ukázali financie, ktoré sa podarilo zabezpečiť až v roku 1859.

S prácami sa začalo vo februári 1860. Metro sa budovalo na počiatku tesne pod povrchom a tam, kde to nebolo nutné, viedla trasa i nad zemou, okrem iného aj preto, že vozy s cestujúcimi mala ťahať parná lokomotíva. Prvú skutočne hlbšiu trasu otvorili v roku 1890 a odvtedy sa metru kvôli jeho podobe hovorí The Tube ("Trúbka"). V súčasnosti sa najhlbšie, takmer 58,5 metra pod povrchom, nachádza stanica Hampstead.

Tunely metra sa razili pomocou raziaceho štítu a ich vetranie zabezpečuje rozsiahly systém vetracích rúr, pretože pôvodne sa rátalo s parnými rušňami, ktoré pod zemou jazdili do roku 1890. Londýnske metro koncipovali veľkoryso a jeho široké tunely majú eliptický prierez a steny sú z hrubého muriva.

Vozne prvých súprav boli osvetlené plynovými lampami. V prvej triede sa pri tomto svetle vraj dala čítať tlač, ale len vtedy, keď vlak stál. Pri pohybe vlaku mihotanie plameňa takúto kratochvíľu znemožňovalo.

V krátkom čase londýnske metro prepravovalo okolo 26.000 pasažierov každý deň. V súčasnosti má viac ako 400 kilometrov a obsluhuje 280 staníc. V roku 1905 elektrifikovali trasy Central a District a v roku 1911 sa na Earl‘s Court objavili prvé drevené pohyblivé schody. Dnes má londýnske metro viac ako 400 eskalátorov a vyše 100 výťahov.

Londýnske metro sa však spája nielen s dopravou, ale aj významnými historickými udalosťami. Počas prvej aj druhej svetovej vojny mnohé stanice slúžili ako protiletecké kryty. Počas bombardovania Lonndýna v auguste 1940 prichádzalo do podzemných priestorov každú noc 175 000 ľudí.

Metro však bolo nielen záchranou, ale aj hrobom. 7. júla 2005 došlo v Londýne k sérii teroristických útokov, keď v priebehu necelej hodiny explodovali štyri bomby - tri v metre a jedna na hornej plošine dvojposchodového autobusu. O život prišlo 56 ľudí, vrátane štyroch atentátnikov, a približne 700 ľudí bolo zranených. K útokom sa prihlásili dve islamské skupiny napojené na al-Káidu a ich motiváciou bola účasť britských vojakov na vojne s Irakom.

Autor: © Zoznam/ako