Pozoruhodné nálezy z Uru: Vybudovala prvé múzeum babylonská princezná?

2023-04-29 12:30:00 |   |    | 

Britský archeológ Leonard Woolley sa nestačí diviť. Keď roku 1925 vykonáva vykopávky v sumerskom meste Uru, narazí na niečo, čo ho nesmierne prekvapí. V ruinách niekdajšieho paláca objaví množstvo artefaktov z rôznych oblastí, a navyše z odlišných čias. Našiel snáď pozostatky prvej zbierky exponátov na svete?



 

Za kolísku múzejníctva je spravidla považovaná Európa. Názory na to, kedy tu vznikla prvá verejná výstavná inštitúcia, sa rôznia. Podľa niektorých je za ne možné považovať už kabinety kuriozít talianskych renesančných vládcov alebo cisára Rudolfa II. (1552 – 1612). Spravidla sa ale za prvé múzeum označuje zbierka, ktorú v polovici 17. storočia vytvoril dánsky lekár Ole Worm (1588–1654). „Hoci by sme mohli považovať Museum Wormianum vďaka tomu, ako spojilo postupy zhromažďovania, triedenia, vystavovania a štúdia, za prototyp múzea, existovali oveľa, oveľa skôr,“ uvádza však súčasný britský autor Owen Hopkins. Je možné, že prvé múzeum uzrelo svetlo sveta dlho pred naším letopočtom, a navyše mimo starého kontinentu?

 

Palác kňažky

Z piesku sa vynárajú pozostatky kedysi mocného mesta. Ide o rozvaliny mesta Ur na území dnešného Iraku. Roku 1922 sa do ich odhaľovania a skúmania púšťa renomovaný anglický archeológ Leonard Woolley (1880–1960). Ten tu nájde mnoho unikátov. Roku 1925 odkryje aj základy paláca, ktorý v 6. storočí pred n. l. patril novobabylonskej princeznej Ennigaldi. „Išlo o dcéru kráľa Nabonida, z ktorej panovník urobil kňažku mesačného boha Sina,“ píše austrálska historička Louise Prykeová. Princezná sa tak stala poprednou náboženskou osobou ríše, ktorej úlohou bolo vychovávať kňažky a oživiť pradávne babylonské kulty.

Ur-Nassiriyah.jpg

By <a rel="nofollow" class="external text" href="https://www.flickr.com/photos/lubinski/">M.Lubinski</a> from Iraq,USA. - <a rel="nofollow" class="external text" href="https://www.flickr.com/photos/lubinski/177560242/">Flickr</a>, CC BY-SA 2.0, Link

 

Prvý archeológ

Prsty veľmi pomaly a opatrne otáčajú hlineným valcom. Je starý cez 2500 rokov a pojednáva o tom, ako kráľ Nabonid (vládol v rokoch 556–539 pred n. l.) nechal v Ure obnoviť tamojší zikkurat. Vďaka vykopávkam sa Woolley dozvedá, že tohto panovníka možno považovať za prvého známeho archeológa. Pri snahe o obnovenie niektorých zašlých chrámov totiž Nabonid začal s vykopávkami okolo nich. Vďaka tomu objavil množstvo prastarých artefaktov. Činnosť ho tak fascinovala, že sa čoskoro pustil do pátrania po ďalších pamiatkach, a bol mimoriadne úspešný. Postupne zostavil rozsiahlu zbierku predmetov. Tie najstaršie pochádzali z roku 2000 pred n. l.

 

V troch jazykoch

Nadšený Woolley si prezerá sošku kráľa Šulgiho (vládol v Uru v rokoch asi 2094–2046 pred n. l.). Britskému bádateľovi sa podarí nájsť časť Nabonidovej zbierky. Starostlivosti o objekty, ktoré novobabylonský kráľ vykopal, sa podľa všetkého chopila jeho dcéra. Ennigaldi ich začala reštaurovať a zhŕňať vo svojom paláci. Práve vďaka jej práci je tak dodnes možné prečítať si aj text na soche urského kráľa Šulgiho. Woolleyho pri odkrývaní predmetov zarazí ešte jedna vec – artefakty nachádza v nezvyčajnom usporiadaní. Ennigaldi ich systematicky uchovávala pri sebe. Niektoré z nich navyše sprevádzali hlinené valce, na ktorých boli trojjazyčné údaje o predmete. „Zrejme tak máme čo do činenia s prvými múzejnými popiskami,“ myslí si Hopkins. Ennigaldi totiž zbierku čiastočne sprístupnila. Mohli si ju pozrieť cudzí vládcovia či kňažky jej kultu a iné významné osoby.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 28. máj. 2024. Meniny má Viliam.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa