Kráľovská dovolenka pri mori: Panovníkov vozili až do vody, pri kúpaní im hrali hymnu

2023-11-02 00:00:00 |   |    | 

Nápis „Boh ochraňuj kráľa“ je vidieť všade – na oknách, čiapkach, ba dokonca aj na opaskoch kúpacích asistentiek. Anglické prímorské kúpele Weymouth žijú návštevou panovníka Juraja III. Prišiel sem načerpať sily a zároveň propagovať nový životný štýl.



 

Nadšenie obyvateľov doteraz nie príliš známeho anglického mestečka Weymouth pri Lamanšskom prielive nemá konca. Raz sa dokonca kapela ukryla v susednom kúpacom vozidle a zahrala Jurajovi III. (1738–1820) hymnu, keď sa šiel zmočiť do mora. Návšteva panovníka s manželkou a so štyrmi dcérami koncom júna 1789 odštartovala nielen pravidelné pobyty duševne chorého kráľa v prímorských kúpeľoch, ale stala sa vzorom pre vyššie vrstvy k novému spôsobu trávenia leta. K štýlu regentstva, prekvitajúcemu v Anglicku zhruba medzi rokmi 1795-1837, patrilo zájsť si cez parlamentné prázdniny nielen na vidiecke sídla či do cudziny, ale tiež sa ukázať na ozdravných kúrach v tuzemských prímorských kúpeľoch. Život tu plynul v ustálenom rytme…

 

Farebné rukavice zakázané

V utorok a v piatok sa chodieva na ples. V impozantnej budove hotela Stacie´s (neskôr Royal) vo Weymouthe si môže zatancovať až 100 párov, okrem toho tu sú k dispozícii aj salóniky, kde sa pije čaj alebo hrajú karty. Tanečná zábava má však svoje prísne pravidlá. Nepustia na ňu nikoho v jazdeckom úbore, panstvo dokonca nesmie tancovať vo farebných rukaviciach. Povyrazenie na parkete sa odohráva vždy od siedmej od jedenástich večer a vstup si môžu dovoliť len majetní. Kto nemiluje tanec, môže sa ísť pobaviť do divadla. Rád tam chodieva aj Juraj III. Divadlo neponúka žiadne veľké umenie, ale panovník je spokojný. Nos nad ním naopak vyhŕňa jedna z dvorných dám, spisovateľka Fanny Burneyová (1752-1840). „Takto sa hrá niekde v stodole,“ vyhlasuje. Ďalšie rozptýlenie pánom ponúkajú knižnice s čitárňou, kde sa dajú požičať aj hudobné nástroje. Hlavnou atrakciou sú však vo Weymouthe kúpele.

 

Vo voze až do vody

Priezračná a čistá voda, jemný piesok, pozvoľný vstup do mora. „Zátoka je tak dobre chránená prírodou, že čo sa týka pokoja, predčí všetko, čo som kedy videl,“ vychvaľoval krásy Weymouthu doktor John Crane, miestny rodák a propagátor kúpeľov v mori a tiež pitie slanej vody. Alternatívu ponúkal aj ďalší významný lekár, doktor Richard Russell (1687-1759), a to v Brightone. Tam však jazdí predovšetkým syn panovníka, budúci Juraj IV. (1762-1830), ktorý rozhodne o spoločný pobyt s otcom nestojí.

Doktor Crane vo Weymouthe odporúča kúpanie ráno, pred raňajkami, a potom pre zahriatie sériu rôznych cvikov. Od šiestej do poludnia preto bývajú obsadené všetky kúpacie vozidlá, ktorých tu ponúkajú v roku 1800 asi 30. Do mora sa totiž nedá vkročiť len tak pred zrakmi ostatných. Vo všetkej cudnosti sa v krytej kabíne muži prezlečú do nohavíc na kúpanie a ženy, samozrejme v zodpovedajúcej vzdialenosti, do špeciálnych šiat. Kone potom odtiahnu kabínu do patričnej hĺbky, kočiš ich vypriahne, odvedie, a až potom sa ide do vody. Na koho je táto procedúra predsa len príliš drsná a morská voda studená, môže zvoliť kúpele s horúcou slanou vodou v centre mesta, z ktorých klientov po procedúre dopravujú domov v nosidlách.

 

More robí zázraky

Dom z červených tehál na prímorskej promenáde sa stáva dočasným sídlom kráľa. William Henry, vojvoda z Gloucesteru (1743–1805), ponúkol časť svojho letného sídla vo Weymouthe svojmu staršiemu bratovi Jurajovi, keď sa sem prišiel na radu doktora Cranea prvýkrát zotaviť. V novembri 1788 totiž začal trpieť panovník psychickými problémami, princ z Walesu bol dokonca pripravený prevziať moc ako regent, potom sa však jeho otcovi urobilo lepšie, aj tak si jeho stav žiadal kúpele (Juraj zrejme trpel porfýriou, dedičkou metabolickou poruchou, ktorá ovplyvňovala jeho správanie , ale mohlo ísť aj o maniodepresívnu psychózu).

Panovník sem zavítal s celou svojou suitou, pre toľko ľudí bol ale Gloucester House malý, a tak páni museli bývať rôzne v susedstve. „Vďaka kúpaniu v mori sa zdravotný stav kráľa veľmi zlepšil, načerpal tu silu,“ necháva sa počuť jeho manželka, Šarlota Meklenbursko-Strelická (1744–1818). A tak je rozhodnuté. Juraj III. sa do Weymouthu bude vracať skoro každý rok, dokonca tu aj úraduje, jazdia sem za ním aj členovia vlády. Inak tu ale žije obdobne ako každý iný kúpeľný hosť.

 

Farmár Juraj tára o úrode

Konečne slobodný,“ vydýchne si šťastne Juraj III. Nie je tu zošnurovaný etiketou ako v Londýne. Vstáva skoro, vykúpe sa v mori a potom sa prejde na koni. Občas sa vydá na prechádzku, pri ktorej môže slobodne hovoriť s ľuďmi. Rád navštevuje aj statkárov, poklábosí si s nimi o poľnohospodárstve, až mu to vynesie prezývku „farmár Juraj“. K jeho milovaným zábavám patria aj plavby po mori.

Akonáhle vypuká vojna s revolučným Francúzskom, v okolí Weymouthu vznikajú vojenské tábory a panovník sa tam vydáva na vojenské prehliadky. S rodinou zájde sem tam aj na ples, kde majú vyhradenú zvláštnu miestnosť. Kúpeľné pobyty panovníka končia v roku 1805, 4. októbra opúšťa Weymouth a už sa sem nikdy nevráti. S láskou tu však naňho aj potom spomínajú, podobne ako na jeho syna v iných prímorských kúpeľoch, ktorým vtlačil nezabudnuteľnú podobu, v Brightone.

 

Búrliváci držia spolu

S týmto strýkom ich spája titul „čierna ovca rodiny“. Juraj, princ z Walesu, prijíma v roku 1783 pozvanie svojho svetáckeho strýka Henryho, vojvodu z Cumberlandu (1745 – 1790), aby ho navštívil v letovisku Brightone na južnom pobreží Anglicka. Práve toto miesto objavil vojvoda ešte ako neznámu rybársku dedinu Brighthelmstone a svojimi návštevami mu dodal na ohlase. Jeho pobyt v roku 1771 bol zvlášť pikantný, pretože si odtiaľ priviezol „úlovok“, zelenookú krásku Annu Hortonovú (1743–1808), vdovu a dcéru írskeho paira, ktorá ho pobláznila tak, že si ju hneď vzal za ženu.

Prebudil tým nevôľu svojho kráľovského brata Juraja III., naopak nadchol mladého synovca a následníka trónu, ktorému sa neviazaný život tiež páčil. Prvýkrát prichádza do prímorských kúpeľov za strýkom 7. septembra 1783. Na počesť princa z Walesu je vypálená slávnostná salva, večer ožiari oblohu ohňostroj. Juraj sa ubytoval u vojvodu, ktorý mal prenajatý Grove House, dom, ktorý patril pôvodne doktorovi Richardovi Russellovi, propagátorovi kúpeľníctva. Princ Juraj strávi v Brightone 11 dní. „Som týmto mestečkom nadšený,“ zverí sa pri odchode. O rok v lete je tu zas…

 

Milenku pod kupolu nepozve

Vyberá si nevhodných spoločníkov,“ padá vtedy kritika na princov sprievod od miestnych obyvateľov. Napriek tomu sa Juraj vďaka svojim pravidelným návštevám stáva „ich“ princom. A on si tu dosýta užíva voľnosti a takmer 40 rokov bude Brighton jeho druhým domovom. V lete 1786 sem za ním dokonca prichádza aj jeho čerstvá tajná manželka Maria Fitzherbertová (1756-1837). Ubytuje sa síce oddelene, ale môžu sa tu slobodne stýkať bez toho, aby ich niekto pranieroval ako v Londýne. Takto sa to opakuje aj v ďalších rokoch, aj keď si princ tu zaobstaral kráľovskú rezidenciu, do ktorej by sa žena pohodlne vošla.

Skromný dom v centre, ktorý mal prenajatý od roku 1786, sa rozrástol na palác v orientálnom štýle, až mu v rokoch 1812–1822 vtlačil konečnú podobu slávny architekt John Nash (1752–1835), ktorý našiel inšpiráciu v Indii. V tom čase už vládne princ za svojho chorého otca ako regent. Keď po jeho smrti nastupuje na trón, má už sám vážne problémy so zdravím. Navyše sa Brighton v tom čase stal príliš verejným miestom a on chce svoje súkromie. V marci 1827 do svojich obľúbených kúpeľov zavíta naposledy.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Helena Chvojková

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. apríl. 2024. Meniny má Marcel.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa