Biele mesto je architektonickou perlou: Vyrástlo vďaka utečencom pred Hitlerom?

Do osmanskej Palestíny na začiatku 20. storočia prichádzajú tisíce Židov z Ruska. Rozpŕchnu sa po celej krajine, časť z nich sa potom rozhodne na piesočnej planine pri Stredozemnom mori založiť novú osadu. V roku 1909 zhruba 70 rodín nakúpi pozemky v blízkosti prístavu Jaffa. Aby náhodou niekto nemal pocit, že bol podvedený, rozdelia si ich žrebovaním. Využijú mušličky, ako upresňuje súčasná publicistka Helena Berková: „Na bielych mušliach boli mená záujemcov o pozemky, na tých šedých čísla parciel.“ Osadníci sa čoskoro s chuťou púšťajú do práce. Počas krátkej doby vystavajú záhradné predmestie Jaffy, ktoré pomenujú Tel Aviv (v preklade z hebrejčiny Jarný pahorok).

Práca pre Škóta

Po prvej svetovej vojne získava Palestínu pod svoju správu Veľká Británia. Aj kvôli dlhotrvajúcim sporom s Arabmi prichádzajú nielen z Jaffy do Tel Avivu stále ďalší a ďalší Židia. Pôvodne malá osada sa rýchlo a hlavne živelne rozrastá, čo miestnym obyvateľom nevyhovuje. Najmú preto škótskeho urbanistu Patricka Geddesa (1854-1932), aby pre rozvoj ich domova vypracoval premyslený plán. S nadšením prijímajú jeho víziu záhradného mesta s prísne hierarchickou sieťou ulíc, bulvárov, námestí, obytných štvrtí či parkov.

Viac ako 4000 stavieb

Výstavba moderného Tel Avivu sa naplno rozbehne v 30. rokoch minulého storočia. Punc výnimočnosti dodajú novej zástavbe židovskí architekti a umelci z Európy, utekajúci na Blízky východ pred nacistami. V ich projektoch sa odráža vplyv nemeckej školy Bauhaus a funkcionalizmu. Vďaka nim vyrastie v Tel Avive v priebehu niekoľkých dekád vyše 4000 stavieb, medzi ktorými sú vily, činžiaky, družstevné domy, školy aj ďalšie verejné budovy. „Stavalo sa zo železobetónu a tehál, domy mali skeletovú konštrukciu, ploché strechy, pásové okná a rad „nautických“ prvkov – rúrkové zábradlia, aerodynamicky tvarované balkóny a lodžie, kruhové okienka, rampové schodiská,“ dodáva súčasný architekt Zdeněk Lukeš. A hoci nie každá budova má biele priečelie, ako je pre tento štýl typické, nová štvrť Tel Avivu dostáva meno Biele mesto. Ide zrejme o najväčší súbor modernistických stavieb na svete, ktorý je dnes zapísaný na zoznam UNESCO.

Najväčšie skvosty

K najznámejším a najstarším uliciam unikátnej štvrte patrí Rothschildov bulvár. Väčšina domov, ktoré ho lemujú, bola postavená na začiatku minulého storočia. Rušná trieda má uprostred pás zelene s chodníkom pre peších a cyklistov a patrí k vyhľadávaným turistickým cieľom. Sídlia tu významné finančné a kultúrne inštitúcie. Pomyselným srdcom Bieleho mesta je námestie Ziny Dizengoffovej, pomenované po manželke prvého starostu Tel Avivu. Bolo vybudované v roku 1934 a počas necitlivej prestavby v 70. rokoch minulého storočia tu vznikla rušná križovatka s podjazdom. Dnes má však opäť svoj pôvodný vzhľad s fontánou a zeleňou.

Na námestí nájdete aj jednu z ikonických stavieb telavivského Bauhausu - funkcionalistický hotel Cinema Esther. Vznikol podľa návrhu ukrajinského rodáka Yehudu Magidovitcha (1886–1961), bol dokončený v roku 1939 a pôvodne slúžil ako kino, pričom sa v jeho hlavnej sále konali aj prednášky. V interiéroch budovy sa dodnes zachovalo mnoho pôvodných prvkov. Krásnou ukážkou funkcionalistickej budovy čistých tvarov je aj Dom Maxa Lieblinga z roku 1936. Navrhol ho architekt Dov Karmi (1905–1962), ktorý vyprojektoval v Tel Avive aj desiatky ďalších stavieb. Práve na Lieblingovom dome vôbec prvýkrát uplatnil dlhé zapustené balkóny a takzvané pásové okná.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram