Vylodenie v Normandii: Aj po 80 rokoch pobrežie stále lemujú vraky lodí

"Nie všetky sú dobre zachovalé, ale sú veľmi rozmanité a veľmi dobre reprezentujú prostriedky používané počas vylodenia," uviedla archeologička Cécile Sauvageová z Oddelenia podmorského archeologického výskumu francúzskeho ministerstva kultúry (Drassm). Podmorské nálezisko je podľa nej vďaka svojej rozmanitosti skvelým dokladom historických udalostí.

Na ploche 2000 kilometrov štvorcových na dne mora leží asi 120 torpédoborcov, mínoloviek, remorkérov, kesónov a člnov a lávok na vyloďovanie vojakov a techniky na plážach. Pod vodou je aj asi 30 obojživelných tankov. Na dne Lamanšského prielivu sú aj lode, ktoré potopili torpéda, alebo cielene potopené lode, ktoré slúžili ako vlnolamy alebo opora na vyloďovanie techniky.

Potápači pri Normandii môžu preskúmavať napríklad zvyšky britskej nákladnej lode Empire Broadsword. Loď prevážajúca vojakov a výsadkové člny v júli 1944 pri niekoľkoročnej ceste medzi Britániou a Francúzskom narazila na pláži Omaha na dve míny. Loď sa rozlomila a potopila, zomrelo na nej sedem ľudí a ďalších 170 bolo zranených.

Čistenie piatich pláží, na ktorých sa spojenci vylodili, začalo už v zime 1944. Anglické, belgické aj iné spoločnosti si zriadili provizórne sídla v obciach medzi Sainte-Mère-Eglise a Ouistrehamom a začali z lodných kotlov a kondenzátorov získavať meď, mosadz a bronz. Kovové súčasti lodí ťahali na pláž, väčšie diely porciovali priamo pod vodou. Milióny ton kovového šrotu skončili vo vysokých peciach vo francúzskom Caen, ale aj v Belgicku a Británii.

Prečítajte si tiež

Nepatria k najkrajším, aj tak lákajú milióny: Pláže v Normandii

Po vojne sa na pláže vrátili rekreanti, ešte dnes tam ale v piesku môžu nájsť hrdzavú patrónu alebo kusy vyloďovacích člnov. Zberači kovov sa postupne vzďaľovali od pobrežia, kde rozoberali ďalšie vraky. Táto činnosť ustala na začiatku 90. rokov.

Gabriel Serra je jedným z tých, ktorí si svoje nálezy začali schovávať. Iných téma natoľko pohltila, že vytvorili súkromné ​​zbierky. Jacques Lemonchois dokonca v Commes blízko Bayeux otvoril múzeum podmorských vrakov z pobrežia vylodenia.

Lemonchois vylovil a vystavil príves na tank, nemecké torpéda, guľomety, sextant alebo radarovú anténu. Našiel aj mnoho predmetov dennej potreby vrátane fliaš od piva, oblečenia, kefky na zuby a vane. V jednom z potopených tankov sa našli topánky a ďalšie predmety, ktoré patrili jeho vodičovi Johnovi Glassovi. Nálezca vodiča v Spojených štátoch vypátral a Glass sa na všetko osobne prišiel pozrieť.

Záujem hľadačov kovov pomohol s identifikáciou niektorých vrakov, pretože osobné príbehy ich posádok a nájdené predmety priniesli viac informácií ako zhrdzavené plechy.

Od 90. rokov začal potápačský klub z Caen spolupracovať na prehľadávaní vrakov s odborníkmi a úradníkmi z Drassm. Na základe výsledkov tejto spolupráce Francúzsko požiadalo v roku 2014 o zápis vrakov lodí aj samotných pláží na zoznam UNESCO. Žiadosť podložila detailným popisom 21 vrakov a videí z nálezísk.

Čas zohráva pri zachovaní tohto dedičstva významnú úlohu. Zberači kovov poškodili štruktúru lodí, v ktorých útrobách tak môžu navždy zmiznúť nábojnice aj ďalšie predmety, ale aj ľudské ostatky.

"Je dôležité toto dedičstvo študovať hneď. Kovové vraky podliehajú korózii a za niekoľko desiatok rokov už tam nebudú," varuje archeologička Sauvageová.