EXTRA Naši na streche sveta

O zápis do histórie sa 15. októbra 1984 postarali Slováci Zoltán Demján a Jozef Psotka sprevádzaní slávnym šerpom Ang Ritom, neskôr zvaným Snežný leopard. Psotka pri zostupe prišiel o život.
   
Československá vedecko-horolezecká expedícia na Everest sa nerodila ľahko a do posledných chvíľ sa ani nevedelo, či sa naozaj uskutoční. Za jej vedúceho bol určený docent František Kele, cestovateľ, horolezec a prírodovedec. Okrem neho sa na nej zúčastnilo 13 slovenských a dvaja českí horolezci. Ďalších päť členov výpravy malo napríklad lekárske či filmárske úlohy.
   
Základný tábor bol vybudovaný po štrnásťdennom pochode 6. septembra 1984 vo výške 5400 metrov. Cez dva ďalšie výškové tábory sa horolezci prepracovali až na 8300 metrov na morom, kde postavili malý stan pre vrcholové družstvo. To malo dôjsť do cieľa dosiaľ nezlezenou cestou južným pilierom, o ktorý sa predtým pokúsila poľská expedícia. Poliaci sa v roku 1980 museli pre snehovú búrku odchýliť na normálnu južnú trasu, po ktorej šiel kedysi Hillary. Prvovýstup im však aj tak uznali a cesta bola nazvaná poľskou.
   
Ako prvý sa mal z československej výpravy o zdolanie 8848 metrov vysokej "strechy sveta" pokúsiť Ján Porvazník. Mal ale ťažkosti s očami - praskli mu cievy sietnice. Miesto neho sa teda nahor vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Neuspeli, späť ich zahnala silná víchrica.
   
Ďalšími na rade boli Jozef Psotka a Zoltán Demján, skúsení a dobre aklimatizovaní horolezci, navyše i napriek vekovému rozdielu 21 rokov dobrí priatelia. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, kde ich po obdivuhodnom výkone dohnal šerpa Ang Rita. V štrnásty deň sa dostali do výšky 8300 metrov. Našli stan, potraviny a kyslíkové fľaše, ktoré tam pri svojom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom. Miesta v stane bolo málo, takže len podriemavali a ráno vyrazili na vrchol. Záverečný výstup im trval osem hodín.
   
O pätnástej hodine a pätnástej minúte 15. októbra 1984 po prvý raz v histórii zaviala na vrchole sveta československá vlajka. Demján, Psotka a Ang Rita ako prví dokončili takzvanú poľskú cestu južným pilierom. Pred nimi sa bez použitia prídavného kyslíka na vrchol Everestu dostalo len 15 ľudí a nikto z nich nebol starší než päťdesiatročný Psotka. Ang Rita sa na vrchol vrátil po roku, po prvý raz naň vystúpil 7. mája 1983 s americkou výpravou.
   
Pre návrat si trojica vybrala cestu južným sedlom, ktorá je síce dlhšia, ale vedie ľahším terénom. Zastihol ich však orkán a v tme sa rozpojili. Do druhého tábora najprv dorazil vysilený Demján a až ráno sa dovliekol Ang Rita so správou, že na Psotku doľahla kríza a odmietol ísť ďalej. Snahu o jeho záchranu skomplikovalo počasie. Druhý deň sa vpravo od trasy zostupu našlo Psotkovo mŕtve telo a horolezca na mieste pochovali.

Iróniou osudu ho našiel Just, ktorého osud sa od Psotkovho nakoniec príliš nelíšil. Zomrel pri zostupe po úspešnom zdolaní Everestu o štyri roky neskôr.
   
Zoltán Demján, ktorý pre smrť Psotku opakovane odmietol expedíciu na Everest uznať za úspech, pokoril v tom istom roku ešte Lhoce Šar (8383 metrov). Jeho výstup na Dhaulágiri (8167 metrov) dva roky nato ocenili ako najhodnotnejší himalájský výstup roka.

Šerpa Ang Rita v priebehu 13 rokov zdolal Mount Everest desaťkrát a okrem svetového rekordu si vyslúžil prezývku Snežný leopard. Nahor sa vždy dostal bez použitia prídavného kyslíka, s výnimkou československej expedície ale vždy využil takzvanú normálnu cestu zo severu alebo juhu. Naposledy sa na vrchol Everestu dostal 23. mája 1996. 
  

Úspešné výpravy slovenských horolezcov na Mount
Everest:

• 1984 Zoltán Demián a Jozef Psotka - v roku 1984 vystúpili 15.
  októbra 1984 na Mount Everest Poľským pilierom v juhozápadnej stene
  nepálskej strany. Jozef Psotka pri zostupe zahynul.
• 1988 Jozef Just - v roku 1988 dosiahol vrchol najťažším
  spôsobom - alpským štýlom Bonningtonovou cestou (Hard Way)
  z nepálskej strany. Vrcholové družstvo tvorili okrem neho Dušan
  Becík, Peter Božík a Jaroslav Jaško, ktorí vystúpili na južný vrchol
  Everestu. Pri zostupe štvorica za záhadných okolností v ľahkej pasáži
  zahynula.
• 1998 Na jar v roku 1998 sa uskutočnila slovensko-čínska
  horolezecko-filmárska expedícia na Mount Everest, 8848 m. S pomocou
  kyslíka vystúpila na vrchol Everestu dvojica V. Zboja a P. Hámor, kde
  vztýčili okrem slovenskej a čínskej aj zástavu politickej strany.
  Deň po nich bez použitia kyslíka vystúpil na vrchol aj V.
  Plulík. (členovia expedície: P. Lazar – vedúci lezeckej časti, V.
  Zboja, P. Hámor, V. Plulík, J. Dutka, S. Glejdura, M. Heuger, T.
  Hromádka, P. Jackovič, R. Jelenský, J. Vonderčík, M. Packo.)
• 17. mája 2002 dosiahol vrchol Mount Everestu slovenský rodák
  z Brezna žijúci v Čechách Miroslav Caban - bez kyslíka, čínskou
  cestou, jeho výstup je však prezentovaný v českých horolezeckých
  výstupoch.

Zdroj/autor: čtk,drom