Psy až na druhom mieste: Najlepším priateľom človeka bola kedysi líška

Tím vedcov na území dnešnej Argentíny zrejme našiel dôkaz pokusu o domestikáciu líšky starý približne 1500 rokov. Štúdiu popisujúcu výskum zverejnil akademický žurnál Royal Society Open Science. TASR informuje na základe správy servera Phys.org.

Hrob objavili vedci na nálezisku Caada Seca v Patagónii ležiacom približne 210 kilometrov východne od mesta Mendoza v Argentíne. Od vzniku náleziska v roku 1991 na ňom boli objavené pozostatky 24 lovcov a zberačov. Analýza určila ich vek na približne 1500 rokov.

Vedcov prekvapilo, keď v jednom z ľudských hrobov našli aj pochovanú líšku. Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa nich to, že bola vysoko ceneným spoločníkom alebo domácim miláčikom. Naznačil to aj nedostatok stôp po rezných ranách na kostiach tejto šelmy, čo ukazuje, že nebola lovená ako potrava. Analýza DNA tiež ukázala, že toto zviera sa kedysi spoločne stravovalo s lovcami a zberačmi a bolo zrejme súčasťou tábora.

Vedci spočiatku predpokladali, že kostrové ostatky zrejme patria líške z rodu Lycalopex, do ktorého patria všetky druhy juhoamerických líšok. Bližšie skúmanie však ukázalo, že líška bola predstaviteľom dnes už vyhynutého druhu Dusicyon avus, vážila zhruba desať až 15 kilogramov a veľkosťou pripomínala napríklad nemeckého ovčiaka. Vyhynula pred takmer 500 rokmi, pár stoviek rokov po tom, čo sa do Patagónie dostali psy domáce.

Analýza izotopov dusíka a uhlíka odhalila, že táto konkrétna líška sa živila najmä rastlinnou potravou – rovnako ako jej ľudský spoločník. Líšky sa však zvyčajne živia prevažne mäsitou potravou,  výskumníci preto zdieľanú potravu líšky a človeka považujú za dôkaz súžitia a pokusu o jej domestikáciu.

Líška rovnakého druhu bola pred takmer desiatimi rokmi nájdená v oveľa staršom hrobe v inej časti Argentíny. Rovnako mohla byť domácim miláčikom, ale vedci vtedy jej stravu neanalyzovali. "Jedná sa o veľmi vzácny nález líšky, ktorá zrejme mala úzke puto s jedincami zo spoločnosti lovcov a zberačov," uviedla vedkyňa Ophélie Lebrasseurová z Oxfordskej univerzity.

"Myslím si, že to bolo viac než len symbolické, naozaj sa domnievam, že išlo o priateľstvo," dodala. Archeológovia líšku našli na pohrebisku Caňada Seca v Argentíne, teda v oblasti, ktorú kedysi obývali skupiny lovcov a zberačov.

Zuby líšok boli tiež v minulosti nájdené aj na ďalších starovekých pohrebiskách v Argentíne a Peru, čo naznačuje, že toto zviera malo symbolický význam. Nález takmer kompletnej líščej kostry v ľudskom hrobe je však v celosvetovom archeologickom meradle veľmi vzácny.