Čierni anjeli Mesta hriechu: Mafiánov z Las Vegas vytlačili médiá a výstredný miliardár

 

Hoci je Nevada svojou rozlohou siedmym najväčším štátom USA, obyvateľov tu na začiatku 20. storočia žije vôbec najmenej. Územie je to pusté, zaprášené a neleží na morskom pobreží. Tunajšie bezútešné podmienky sú skrátka na prvý pohľad nevyhovujúce pre akýkoľvek hospodársky rozvoj. Už vtedy leží v južnom cípe Nevady mestečko Las Vegas, ktoré nie je o nič pôsobivejšie ako celý štát. Obývajú ho najmä rančeri a robotníci zo železnice. Roztopašnosti ako hazard, distribúcia alkoholu a prostitúcia tu existujú, avšak v rovnakej miere ako v iných amerických mestách. Všetko sa zmení s plánom postaviť na neďalekej rieke Colorado priehradu. Stavba vodnej nádrže, do tej doby najväčšej konštrukcie svojho druhu na svete, sa začne roku 1931. Stáva sa tak z poverenia vtedajšieho prezidenta Spojených štátov amerických Herberta Hoovera (1874–1964). Jeho meno neskôr priehrada ponesie.

 

Zlosynovia vítaní

Ostré nevadské slnko praží do chrbta potom zmáčaného robotníka. Ten si len utrie chrbtom ruky čelo a veľkou palicou začne zatĺkať železné prúty do betónu – musí pracovať rýchlo, pretože v takej vyhni materiál veľmi rýchlo tvrdne. Na priehrade pôsobia desaťtisíce pracovných síl z celej Ameriky. Ich často jedinou príležitosťou na odreagovanie je míňanie ťažko zarobených niklákov v neďalekom meste Las Vegas. Nevada v rovnaký rok, v ktorom stavba Hooverovej priehrady začína, ako vôbec prvý americký štát prijíma zákon legalizujúci hazard. Spolu so zrušením 13-ročnej prohibície v roku 1933 sa v tomto púštnom meste schyľuje k malému zázraku. Na svedomí ho ale nemá vládna administratíva, ale tí, ktorí vedia robiť biznis, a to všetkými prostriedkami. „Aby Vegas uspelo, potrebovalo mafiánov. Vedeli o riadení kasín viac ako ktokoľvek iný v Amerike. Takže aj napriek tomu, že kradli, boli vítaní,“ je presvedčený súčasný americký novinár Bill Kurtis.

 

Na prašnej ceste

Jedným z prvých, koho potenciál Las Vegas priláka, je mafián Bugsy Siegel (1906-1947). Do mesta sa vydáva z Kalifornie, kde doteraz vydieral filmové štúdiá, spolu so svojim kolegom Moom Sedwayom (1894–1952) a jeho ženou. „Viedla tam jedna cesta. Keď išiel niekto naproti, museli ste uhnúť,“ spomína na cestu do vtedy zaostalého Vegas Sedwayova manželka. Siegel v meste najprv podniká v odbore poskytovania športových výsledkov (stávky na preteky boli jednou z najobľúbenejších foriem hazardu tej doby), ale čoskoro začne pokukovať po kasínach. Má šťastie. Známy developer William Wilkerson (1890–1962) začal vo Vegas nedávno stavať nové kasíno menom Flamingo, počas stavby mu ale došli peniaze. „Môžem vám pomôcť,“ ponúkne sa mu Bugsy. Wilkerson na návrh kývne v domnení, že budú so Siegelom obchodnými partnermi. Ten ho však vzápätí z projektu odstrihne.

 

Neprajúce nebesia

„Bude to to najveľkolepejšie kasíno s hotelom v meste!“ plánuje si Siegel. Flamingo považuje za svoje životné dielo a aj to podľa toho vyzerá - na každý detail je mimoriadne náročný a nerozpakuje sa dať interiér niekoľkokrát prerobiť, pokiaľ nie je všetko dokonalé. Aj kvôli tomu rozpočet stavby narastie z pôvodne zamýšľaného milióna dolárov na šesťnásobok! Peniaze si pritom Bugsy požičiava od mafie. „Toto kasíno zarobí toľko, že sa budete v peniazoch kúpať,“ odvracia Siegel hnev svojich veriteľov. Tentokrát má ale smolu. Aj keď je Nevada najsuchším štátom USA, na slávnostné otvorenie podniku v decembri 1946 sa spustí taký lejak, že nikto z dohodnutých hostí nedorazí. Fiasko sa nenapraví ani v ďalších dňoch. Keďže chce mať Bugsy z kasína nóbl podnik, dovnútra nepúšťa nikoho bez smokingu. Niet divu, že o návštevníkov je tu čoskoro núdza a Flamingo do mesiaca zbankrotuje. Siegelovi sa síce podarí podnik postaviť znova na nohy, ale v júni 1947 je zastrelený neznámym páchateľom. „Odo dneška tu velím ja,“ oznámi druhý deň vo Flamingu zamestnancom chicagský gangster Gus Greenbaum (1893–1958).

 

Podniká aj špinavý policajt

Na budúcom Stripe, hlavnom mestskom bulvári, v rovnakom čase vznikajú prvé veľké hotely. Postavené sú El Rancho, Last Frontier či Golden Nugget. Posledný menovaný má napríklad na svedomí bývalý veliteľ losangelskej polície Guy McAfee (1888 – 1960), ktorý už má za sebou nelegálne podnikanie v hazarde aj prostitúcii. Po príchode nového starostu sa ale „Capone z LA“ musel z Kalifornie odsťahovať… Aj keď v Las Vegas sú aj inde nelegálne činnosti legálne, stále je tu mnoho vecí mimo zákona. Rozšíri sa tu napríklad tzv. skimming. Ide o zakázanú praktiku, pri ktorej majiteľ nahlasuje finančnému úradu len zlomok skutočne zarobenej čiastky. Podobné aktivity pritom zostávajú štátom dlho prehliadané...

 

Neviditeľní gangstri

Prvá lastovička boja proti organizovanému zločinu v Las Vegas prilieta v máji 1950 z iniciatívy senátora Estesa Kefauvera (1903-1963). Dôjde k sérii verejných vypočutí na súde a dokonca k uvaleniu niektorých regulácií na vlastníkov hotelov a kasín, tie ale mafiáni ľahko obídu napríklad prostredníctvom tzv. bielych koní - nastrčených ľudí, ktorí zdanlivo vystupujú ako zodpovedné osoby, ale v skutočnosti sú len bábkami niekoho v pozadia. „Kefauverovo vypočutie malo ešte jeden neúmyselný vedľajší efekt – urobila Strip ešte atraktívnejší pre zločincov všetkého druhu,“ hovorí Kurtis s tým, že do Vegas sa čoskoro začali húfne sťahovať zločinci, úžerníci a vydierači z celých Spojených štátov. Neprišli však robiť problémy, ale prišli za kšefty. „A tým to haslo. Nikdy vás neobťažovali, keď ste sa s nimi nezaplietli. Ani ste nevedeli, že tam sú,“ podotýka odborník na americkú mafiu Ed Becker.

 

Obávaný ľudomil

V 50. rokoch už do Vegas vedú široké diaľnice a za mestom neustále pristávajú lietadlá s bohatou klientelou. Gangsterské klany sa ale ocitajú pred problémom - na uskutočnenie svojich vízií potrebujú veľa peňazí a žiadna zavedená banka im na ich aktivity nepožičia. Naviažu preto kontakty s odborovým predákom Jimmym Hoffom (1913 – nezvestný od r. 1975), vďaka ktorému sa dostanú prakticky k bezodným fondom. „Dohodol sa s mafiou, že mu pomôžu zostať pri moci výmenou za to, že budú využívať penzijné fondy ako svoju banku,“ vysvetľuje povahu spolupráce súčasný americký autor Steve Brill. Jedným z tých, ktorí z dohody profitujú, je napríklad obávaný šéf clevelandského podsvetia Moe Dalitz (1899-1989). Ten vo Vegas postaví hotel Desert Inn, okrem neho stojí aj za výstavbou miestnej univerzity či nemocnice. Za tento počin je Dalitz v roku 1976 Americkým centrom pre výskum rakoviny dokonca menovaný Filantropom roka!

 

Problémy má aj Sinatra

Ku koncu 50. rokov je Vegas na vrchole. Polícia tunajšie čierne aktivity prehliada, kľúčoví úradníci a sudcovia sú na výplatnej listine mafie, takže nikto nerobí problémy. Situácia sa zmení v roku 1959 so zvolením nového nevadského guvernéra Granta Sawyera (1918–1996). Ten si boj proti organizovanému zločinu vyberá ako hlavnú politickú tému. Nechá vytvoriť tzv. čiernu knihu, čo je zoznam problematických osôb, ktoré majú odteraz zákaz vstupu do kasín. Nariadenie sa opiera o to, že hazard je z hľadiska zákona výsada, nie právo. Reakcia na seba nenechá dlho čakať. Ako prvý sa ozve Marshall Caifano (1911-2003), člen chicagskej mafie. Na súde ale prehrá. Podobne dopadne aj slávny spevák a herec Frank Sinatra (1915-1998), ktorý sa na zoznam dostal pre svoje styky s mafiou a tiež divokými ťahmi nočným mestom, pri ktorých sa nezriedka rozbíjali veci a padali facky. Ako spoluvlastníkovi jedného kasína v meste je mu navyše odobraná licencia, a to napriek tomu, že sa zaňho u Sawyera prihovára aj prezident John F. Kennedy (1917–1963).

 

Sťažnosti od žralokov

Nie snáď, že by Biely dom chcel mariť vyšetrovanie. Naopak, Kennedyho brat Robert (1925-1968) sa ako minister spravodlivosti v boji proti mafiánom obracia. „Než sa Bobby Kennedy stal ministrom, mali sme päť agentov v Chicagu, ktorí pracovali na organizovanom zločine. Potom čo nastúpil do funkcie, mali sme ich sedemdesiat,“ hovorí bývalý agent FBI Bill Roemer (1926–1996). Nie všetky vyšetrovania ale skončia úspechom. V roku 1963 sa FBI pokúsi „napichnúť“ mafiánskeho bossa v Las Vegas. K inštalácii odpočúvania však agenti naverbujú zamestnancov kasín, ktorých lojalita patrí ich šéfom. Vyšetrovanie skončí fiaskom a mafia ešte FBI zažaluje za porušenie občianskych práv…

 

Neobľúbený hosť

Napriek neúspešným pokusom o obvinenie a odsúdenie pôvodcov nezákonných praktík v meste hazardu začína byť v 60. rokoch mafiánom trochu horúco. O ich aktivitách a previazanosti s menami hotelov a kasín už informujú aj médiá. V rovnakom čase do Vegas prilieta miliardár Howard Hughes (1905-1976) a ubytováva sa v dvoch horných poschodiach hotela Desert Inn. Nevyjde odtiaľ šesť mesiacov, a čo horšie, ani raz si nepôjde zahrať do kasína. Majiteľ hotela Dalitz sa ho pokúsi vystrnadiť, ale Hughes od neho namiesto toho hotel kúpi. A nezostane pri jednom, ale kupuje aj podniky The Landmark, The Silver Slipper, The Sands a ďalšie. „Mafia mala dobrý dôvod predať podniky. V časopise Life práve vyšiel článok, popisujúci ich aktivity… Šéfovia mafií, ktorým hrozilo odhalenie bielych koní, a tým pádom ich skryté vlastníctvo kasín, sa sami usilovali o predaj,“ vysvetľuje Kurtis. Hoci mesto si naďalej uchová povesť centra hriechu, Hughesovi sa podarí ho vo veľkom očistiť. Začína sa nová éra Las Vegas…

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl

Zdieľať článok na Facebooku