Poklad z archívov: Herbáre zo 16. storočia pomáhajú odborníkom mapovať premeny flóry

Vďaka zberateľskej vášni renesančného prírodovedca Ulisseho Aldrovandiho majú k dispozícii 5000 rastlín jemne odtrhnutých medzi rokmi 1551 a 1586, a s nimi aj detaily, ktoré im pomáhajú mapovať vplyv migrácie a klimatickej krízy na podobu krajiny, napísal denník The Guardian.

Aldrovandi svoje herbáre kedysi zostavoval s úmyslom identifikovať miestne druhy a zistiť, ktoré z nich by sa hodili na lekárenské využitie. Po pol tisícročí jeho zbierku botanikovia považujú za dokument dávno uplynulej doby a vodítko, s pomocou ktorého rekonštruujú dramatické zmeny, ktoré sa v zložení miestnej flóry odohrali.

V Aldrovandiho dobe rástli v okolí Bologne druhy, ktoré sú dnes ohrozené alebo úplne vymizli, ako je napríklad srdcovník obyčajný. Ten sa používal na liečebné účely a teraz v regióne vôbec nerastie. Množstvo druhov sa od 16. storočia zvýšilo, ale kvalita flóry ako celku išla naopak dole, pretože mnoho vzácnejších druhov je teraz ohrozených, uvádzajú vedci. Od čias zostavenia herbára sa množstvo obyvateľov Talianska zvýšilo o 560 percent.

Aldrovandiho herbár má celkom 15 zväzkov, v každom z nich je na listoch nalepených 580 druhov rastlín. Zbierka obsahuje aj cenné poznámky o rozšírení jednotlivých druhov, miestach výskytu, ľudových názvoch a využití v ľudovej medicíne.

"Z historickej a vedeckej perspektívy je význam tohto herbára nedoceniteľný," napísali odborníci vo svojej novo zverejnenej štúdii. Podľa nich je možné vďaka nemu sledovať prvé náznaky prerodu, ktorým vtedy Európa prechádzala a ktorého súčasťou bol napríklad príliv exotických druhov rastlín. V čase vzniku herbára mali len štyri percentá rastlín americký pôvod a išlo vtedy o exempláre pestované takmer výhradne v súkromných alebo botanických záhradách. Rastliny ako cukety alebo papriky boli na starom kontinente nové vďaka importu zo Strednej a Južnej Ameriky. Odvtedy sa ale počet rastlín s mimoeurópskym pôvodom zvýšil o 1000 percent, čo ukazuje aj na rastúcu dôležitosť obchodu medzi Amerikou a Európou.

"Tak veľký rozdiel sme nečakali. To zvýšenie je v určitých ohľadoch strašidelné, pretože je nespochybniteľným dôkazom vplyvu človeka," komentoval výsledky šéf výskumného tímu, Fabrizio Buldrini z bolonskej univerzity.

Odborníci porovnávali Aldrovandiho herbár so zbierkami Girolama Cocconiho, ktorý rastliny v regióne Bologne dokumentoval okolo roku 1883, a s dátami zozbieranými medzi rokmi 1965 a 2021. Okrem iného z nich vyvodili, aký vplyv mala na flóru takzvaná malá doba ľadová. do polovice 19. storočia. Vysokohorské druhy, ako je napríklad pakost, ktoré typicky rastú vo výške okolo 1700 metrov nad morom, Cocconi nachádzal oveľa nižšie, okolo 800 metrov nad morom. Iskerník horský, ktorý sa dnes vyskytuje vo výške okolo 1000 metrov, vtedy rástol vo výškach 300 metrov nad morom.

Odborníci veria, že ich závery ukážu aj to, aké mimoriadne dôležité sú herbárové zbierky. „V poslednej dobe bol vo vede trend, ktorý tieto zbierky znevažoval a považoval ich len za neskladnú príťaž, ktorá je k ničomu a len na ňu sadá prach a ktorú je navyše problém skladovať a udržiavať, keď zároveň v modernom výskume nemá využitie. Nič nemôže byť ďalej od pravdy: herbáre sú nenahraditeľné databanky pre mnoho vedných odborov,“ myslí si Buldrini.

V zbierkach po celom svete obsahujú herbáry 390 miliónov druhov. "Keby sme sa ich zbavili, bolo by to, ako keby sme vyhodili všetky historické archívy, pamiatky alebo zbierky umenia," uzatvára taliansky botanik.