Svadby s chuťou sardiniek: Najväčším sviatkom v Lisabone sú oslavy sv. Antona

Pre jeho obľúbenosť sa mu občas hovorí „svätec celého sveta“. Je patrónom zamilovaných, cestujúcich aj tých, ktorí hľadajú stratené veci. Aj keď má prídomok z Padovy, svätý Anton (1195–1231) sa narodil v portugalskom Lisabone. V priebehu života však tento františkánsky mních strávil niekoľko rokov na Apeninskom polostrove a v južnom Francúzsku. Kresťanom ide príkladom a vďaka svojej charizme a mimoriadnemu rečníckemu nadaniu sa preslávi ako „kladivo na kacírov“. Lisabon si slávneho rodáka dodnes nesmierne váži. Každoročne 12. a 13. júna organizuje oslavy sv. Antona, počas ktorých sa bežný život v portugalskej metropole zastaví. Bohato nazdobené ulice v historickom centre ovládnu pestrofarebne oblečenie tanečníci, črepníčky s bazalkou, symbolizujúce lásku, a vôňa grilovaných sardiniek…

Dohadzovač manželov

Je najstarším a najdôležitejším katolíckym kostolom v hlavnom meste Portugalska. V lisabonskej katedrále z 12. storočia býva dopoludnia 12. júna oddaných 16 zasnúbených párov. Tie vyberajú členovia miestneho zastupiteľstva a ide o dvojice, ktoré by si tak krásny a nákladný obrad samé nikdy nemohli dovoliť. Počiatky tejto tradície spadajú do konca 50. rokov minulého storočia a v súčasnosti patria „svadby sv. Antonína“ k najsledovanejším udalostiam celých osláv… Ľuďom, ktorí svoju životnú lásku zatiaľ nenašli, nezostáva než v modlitbách žiadať obľúbeného „svätého dohadzovača“ o pomoc. Inšpiráciou je im príbeh zo 17. storočia. Jedna Španielka, zúfalo hľadajúca manžela, vraj vyhodila z okna svojho domu sošku sv. Antonína, ktorá trafila okoloidúceho vojaka. Vydesená „atentátnička“ poskytla poranenému mužovi prvú pomoc, zamilovali sa do seba a onedlho sa vzali.

Rybia inšpirácia

Podľa legendy svätý Anton raz prišiel kázať do talianskeho Rimini. Tunajší ľudia ho však okato prehliadali. Zaskočený mních sa posťažoval rybám, ktoré naopak jeho slovám počúvali s veľkým záujmom a pekne sa zoradili od najväčších po najmenšie na vodnej hladine. Obyvateľov mesta táto scéna zaujala natoľko, že sami začali o Antonových myšlienkach premýšľať a prijali ich za svoje... Niet divu, že 12. jún býva v Lisabone niekedy označovaný aj ako sviatok sardiniek. Práve tie sa totiž dajú kúpiť na každom rohu v mnohých úpravách. Najčastejšie sa servírujú na chrumkavom chlebe, aby ich ľudia mohli pomaly jesť počas nekonečného blúdenia ulicami.

Tancuje sa až do rána

Vrchol celých osláv prichádza 12. júna po zotmení. „Hlavnou triedou Slobody prechádzajú alegorické sprievody, v ktorých súťažia jednotlivé lisabonské štvrte,“ upresňuje súčasný publicista David Koubek. V uliciach metropoly sa tancuje a spieva až do svitania. Na 13. júna je v Lisabone vyhlásený štátny sviatok. V deň výročia Antonovej smrti pokračujú oslavy v komornejšom duchu. Ľudia navštevujú omše a radi si kupujú posvätený chlieb, pričom všetok výťažok z jeho predaja putuje na charitu. Táto tradícia vychádza z príbehu, v ktorom svätý Anton údajne zachránil v Padove „utopeného“ chlapca.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram