Grécku Meteoru považujú za ôsmy div sveta: Vznášajú sa chrámy v oblakoch?

2024-06-09 00:00:00 |   |    | 

Je to oblasť, kde turistov bolí za krkom, pretože neustále vzhliadajú k nebu. Tam niekde vysoko na vrcholkoch neprístupných pieskovcových pilierov sa vznášajú chrámy, ktoré dnes mnohí považujú za ôsmy div sveta.



 

Dielo prírodných síl

Obrovské pieskovcové piliere sa začali v oblasti dnešnej gréckej Thesálie tvoriť pred 60 miliónmi rokov tektonickou činnosťou a na ich súčasnej podobe potom erózia trpezlivo pracovala celé veky. To, že sú vhodné na osídlenie, si ľudia uvedomili už pred 50 000 rokmi. Vtedy sa ale ešte uspokojili so skalnými puklinami a jaskyňami. Miesta, vyvýšené až 500 metrov nad okolitou krajinou, sa potom stali domovom pustovníkov a na konci 12. storočia sa sem začali sťahovať mnísi.

 

Zakladateľ-askéta

Píše sa rok 1344, keď sem učený mních Athanasios Koinovitis (1302-1380) z hory Athos privádza skupinu svojich stúpencov a zakladá prvý zo skalných kláštorov. Dostáva meno Veľký Meteoron, kláštor Premenenia Krista alebo Metamorphosis. Ten sa stane nielen najstarším, ale aj najvýznamnejším z kláštorov, ktoré začnú v okolí postupne vznikať. V čase 14. - 16. storočia sa ich v Meteore zrodí celkom 24. Athanasios ale až do svojej smrti vo veku 78 rokov zostane prostým mníchom, ktorý sa uspokojí s asketickým spôsobom života.

 

Rebrík padá k zemi

Stavba kláštorných komplexov na vrcholkoch neprístupných pieskovcových kvádrov je mimoriadne náročná. Všetok materiál mnísi vynášajú v nošiach na chrbte po primitívnych rebríkoch alebo vyťahujú pomocou lán a kladiek. V obave z prepadnutia nepriateľmi potom po dokončení rebríky zničia, a dobrovoľne sa tak odrežú od okolitého sveta. Vybudujú si sebestačnú komunitu, do ktorej patrí napríklad aj skromné políčko, ale obyvatelia susedných dedín na nich nezabúdajú a zásoby jedla im prinášajú. V neskorších dobách potom laná a rebríky nahrádzajú výťahy, v posledných rokoch sú potom do skál vytesané aj schodíky.

 

Kráľovná v sieti

Po stáročia platí zásada, že do kláštorov nesmú vstúpiť ženy. Prvou, ktorej sa dostane výsady toto nariadenie porušiť, sa v roku 1921 stáva posledná rumunská kráľovná Mária Edinburská (1875 – 1938), ktorá sa o mnoho rokov neskôr začne prezývať „princezná Diana svojej doby“. „Rozmarom prírody sa tieto neobyčajné skaly vynárajú z pláne ako skamenení obri,“ zapíše si prvý dojem pri príchode. Ku kláštoru cestuje na oslovi a hore sa nechá vytiahnuť v sieti. „Posadila som sa po turecky doprostred siete, ktorá bola nad hlavou uzavretá monštruóznym hákom, a potom ma zdvihli zo zeme starí mnísi, ktorí otáčali kolesom,“ spomína na cestu nahor.

 

Pod nemeckou paľbou

V priebehu 18. a 19. storočia Meteora zažíva úpadok. Kláštory sa postupne rušia a mnísi odchádzajú. Grécka vláda v roku 1921 vyhlasuje zostávajúce kláštory za národnú kultúrnu pamiatku, ani to ale stavby nezachráni pred udalosťami druhej svetovej vojny. Nemecká armáda vtedy neváha ostreľovať historické objekty z diel, aby zabránila tomu, aby by sa v nich mohli ukrývať partizáni. Až v roku 1960 sa tu podarí obnoviť rehoľný život. Od chvíle, kedy sú kláštory roku 1988 zaradené pod ochranu UNESCO, sa menia na jednu z najväčších gréckych turistických atrakcií.

 

Šesť zo dvadsaťštyri

Z 24 pôvodných skalných chrámov sa dodnes zachovalo šesť. Okrem Veľkého Meteoronu tu stojí kláštor Varlaam so slávnou kaplnkou Všetkých svätých alebo dubovým sudom na dažďovú vodu zo 16. storočia. Slávny je aj trojposchodový kláštor sv. Mikuláša, najmenší zo všetkých, ktorý mnísi postavili na takej malej skale, že rozširovať ho mohli už len do výšky. Je tu aj kláštor sv. Trojice, dnes prístupný po vytesaných krkolomných schodíkoch, či kláštor Roussanou, lákajúci na kaplnku s bohatými freskami. Zabudnúť nemožno ani na kláštor sv. Štefana, jediný ženský v Meteore, ktorý sa pýši prekrásnou záhradou.

 

Knižnica s cisárskou bulou

Knižnica Veľkého Meteoronu patrí k najpozoruhodnejším kláštorným knižniciam sveta. Všetkých šesť dochovaných kláštorov vlastní celkom 1200 zväzkov, z toho kláštor Premenenia Krista celých 640. Liturgické spisy mnísi zhromažďovali od 10. až do 19. storočia. Medzi najvzácnejšie patrí Zlatá bula byzantského cisára Andronika III. (1296–1341) z roku 1336. Obdivuhodná je aj umelecká výzdoba kláštora, kolekcia zlatom vyšívaných látok a liturgických odevov a samozrejme relikviár s pozostatkami svätých.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Luděk Príhoda

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Streda, 19. jún. 2024. Meniny má Alfréd.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa