K najväčším pokladom Viedne patrí Albertina: Preslávil ju 500-ročný zajac, ktorého dobre poznáte

 

Tento rok je návštevníckym magnetom jarná výstava ikony pop-artu Roya Lichtensteina a pripravovaná jesenná výstava venovaná jednému z najznámejších umelcov 20. storočia Marcovi Chagallovi. V Albertine si môžete vychutnať špičkové umenie 365 dní v roku na stálych či špeciálnych výstavách diel starých majstrov, umelcov klasickej moderny až po súčasné umenie, fotografie, architektúru a honosné priestory múzea Albertina. A samozrejme, všetci chcú vidieť aj Zajaca poľného, ikonický obraz od Albrechta Dürera. Prijmite našu pozvánku na výstavy a nové počiny v roku 2024, ktoré si pre svojich návštevníkov pripravila Albertina vo Viedni.

 

Svetové umenie pod jednou strechou

Múzeum, ktoré architektonicky vyniká svojou moderne navrhnutou vysunutou strechou z roku 2003 od architekta Hansa Holleina prezentuje rozmanitý program výstav s vynikajúcimi umeleckými dielami od 15. storočia až po súčasnosť.

V uplynulých rokoch zaznamenalo múzeum rekordnú návštevu vďaka špeciálnym výstavám diel takých umelcov ako sú Albrecht Dürer, Van Gogh, Raffael, Monet, Modigliani či Basquiat. Jedinečné umelecké diela prezentuje aj stála expozícia „Od Moneta po Picassa“.

Za prehliadku stoja tiež reprezentatívne miestnosti Albertiny, ktorá vyše 100 rokov slúžila ako rezidencia habsburských arcivojvodov a arcivojvodkýň. Svedectvom tohto obdobia je dvadsať prepychovo zdobených a starostlivo zrekonštruovaných habsburských štátnych izieb, ktoré svojimi vzácnymi obkladmi stien, lustrami, krbmi, výraznými intarziami a ušľachtilým nábytkom vtiahnu návštevníkov do nádherného sveta klasicizmu.

 

Ikonou galérie je Zajac poľný

V jednej z týchto prepychových miestností je vystavený neveľký obraz, ktorý je najznámejším vyobrazením zvieraťa na svete. Akvarel Zajaca poľného (Feldhase) od Albrechta Dürera (1471-1528) z roku 1502 je ikonou Albertiny. Žiadne iné vyobrazenie zvieraťa sa zrejme nereprodukuje tak často. Len v samotnej Albertiny ho nájdete na rôznych suveníroch v podobe magnetiek, servítok, pohľadniciach, podložkách pod myš či šálkach.

Vyobrazenie zajaca je neuveriteľne obľúbené, keďže umelec ho vystihol veľmi autenticky - jemnú srsť by ste mohli pohladkať a pritom cítiť subtílnu stavbu jeho kostí. Dürerov zajac má vztýčené uši, signalizuje pripravenosť v každej chvíli vyskočiť a utiecť a práve v tom tkvie obrovská fascinácia, ktorú vyvoláva. Mnohí vedci umenia dišputovali nad tým, či umelec zobrazil konkrétneho zajaca, alebo je to len umelcova predstava. Traduje sa, že Dürer zachránil zviera pri povodni v lete 1502 a zobral si ho do ateliéru v Norimbergu. Naozaj sa však nevie, či skutočne obraz vznikol podľa živej predlohy.

 

Zajac hrdinom najobľúbenejšieho slovenského seriálu

Tento obraz poznajú aj všetci pozorní diváci obľúbeného seriálu Dunaj k vašim službám, ktorý vysiela jedna zo slovenských televíznych staníc. Scenáristi si tento obraz „vypožičali z Albertiny“ a zasadili ho do deja ako dramatickú zápletku. V jednom z dielov si všimli hrdinky seriálu Johanka a Klára na stene v penzióne pani Márie Dürerov obraz so zajacom. Mária obraz považovala za bezcenný kus, ale Johanka milovníčka umenia okamžite spozná, že je to veľmi vzácna maľba. Johanka sa rozhodla obraz zachrániť pred konfiškovaním židovského majetku zo strany Waltera Klausa a ďalších nacistov.

Každý, kto sa však obraz snažil zachrániť, dopadol zle. Najskôr stál život Johanku, potom kvôli nemu takmer zabili Kláru a Dávida plánovali obesiť. Obraz  však zachránil Peter, ktorý tak pomohol svojej milovanej Kláre. A vyšlo mu to. Obraz má nového majiteľa, u ktorého je zatiaľ v bezpečí. Visí na stene Kamilovej babky v kaštieli, kde ho nacisti nebudú hľadať. Alebo hej? To sa možno dozvieme v pokračovaní, ale kde nakoniec skončí, vieme určite. Originál obrazu je v trezore múzea Albertina a vystavuje sa len veľmi kvalitná kópia. Originál je namaľovaný akvarelovými farbami na papieri a tak je náchylný na poškodenie. Potrebuje stálu klímu a tmu a vystavujú ho len na mimoriadnych výstavách raz za približne päť rokov na veľmi krátky čas. 

 

Nové výstavy v Albertine

V tomto roku sa môžete tešiť na viacero výstav. Jarným návštevníckym ťahákom je výstava ikony amerického pop-artu Roya Lichtensteina (1923-1997). Až do 14. júla 2024 môžete v Albertine obdivovať viac ako 90 jeho obrazov, sôch a grafík, ktoré sú pop-artovými skvostami, prvýkrát v takomto rozsahu vystavených vo Viedni.

Od 1.mája 2024 je na programe nová výstava „Hustý dym“ od maďarskej maliarky dlhodobo žijúcej vo Viedni Evy Beresinovej. V jej umeleckých dielach by sa dalo hovoriť o stretnutí krásy a hrôzy alebo o tom, ako sa fantastično snúbi so strašným. Od 17. mája 2024 si môžete prezrieť olejomaľby Franza Grabmayra, ktorý vo svojej tvorbe používa najmä motívy živlov, ako sú voda, oheň, nebo či zem. Od 29. mája 2024 sa môžete zahĺbiť do fotografií Gregora Crewdsona, ktorý je jedným z najuznávanejších svetových fotografov. Svoje snímky od 4. septembra 2024 predstaví aj Robert Longo, známy svojimi monumentálnymi fotorealistickými obrázkami.

Hlavná jesenná výstava ale bude venovaná jednému z najznámejších umelcov 20. storočia Marcovi Chagallovi (1887-1985). Táto výstava bude v Albertine od 28. septembra 2024 do 9. februára 2025 a bude tu vystavených okolo 90 diel vybraných zo všetkých umelcových tvorivých období. Kvôli vojne na Ukrajine bude výstava bez zápožičiek z ruských galérii, ale napriek tomu to bude jedna z najväčších výstav venovaných tomuto umelcovi.

Od 11. októbra 2024 si Albertina revolučnou výstavou uctí Egona Schieleho, jedného z najvýznamnejších výtvarných umelcov expresionizmu. Špeciálny projekt predstaví vďaka úžasne dôrazným umeleckým schopnostiam Adriana Ghenieho návrat Schieleho stratených diel, známych len z čiernobielych fotografií. Koniec roka, od 8. novembra 2024 bude venovaný významným dielam, ktoré zozbieral vášnivý zberateľ umenia Othmar Huber.

Albertina je otvorená celoročne, od 10.00 do 18.00 hodiny, s predĺženými návštevnými hodinami každú stredu a piatok až do 21.00 hodiny. Vstupenka na všetky  výstavy v Albertine stojí 19,90 eur. Návštevníci do 26 a nad 65 rokov zaplatia 15,90 eur, deti a mládež do 19 rokov majú vstup bezplatne.

 

Albertina  Modern

Vo Viedni sa nachádza aj druhé múzeum umenia spadajúce pod Albertinu – Albertina  Modern, ktoré sa zameriava na medzinárodnú umeleckú tvorbu aj rôznorodé súčasné umenie v Rakúsku po roku 1945. S plochou viac ako 2000 metroch štvorcových a zbierkou viac ako 60 000 diel od 5 000 umelcov je jedným z najväčších múzeí moderného a súčasného umenia na svete.

Galéria sa nachádza v budove  Künstlerhaus na námestí Karlsplatz, len pár minút pešej chôdze od múzea Albertina. Venuje sa modernému, postmodernému a súčasnému umeniu a v jej zbierkach sa stretávajú vplyvní rakúski umelci ako Hermann Nitsch, Maria Lassnig a Valie Export, ale aj Friedensreich Hundertwasser, Christian Ludwig Attersee či Gottfried Helnwein.

Albertina  Modern sa však zameriava aj na významných medzinárodných umelcov od 20. storočia po súčasnosť. Zastúpený je pop-art Andyho Warhola a Roya Lichtensteina, rovnako ako diela Damiena Hirsta, Jonathana Meese a Anselma Kiefera. Každý rok ponúka aj nové výstavy súčasných domácich i zahraničných umelcov.

Albertina Modern je otvorená denne od 10.00 do 18.00 hodiny. Vstupné pre dospelých je 15,90 eur a pre seniorov nad 65 rokov a mládež do 26 rokov 13,90 eur. Do oboch budov Albertiny si však môžete kúpiť kombinovaný lístok za zvýhodnených 24,90 eur pre dospelých a 19,90 eur pre seniorov nad 65 rokov a mládež do 26 rokov. Deti do 19 rokov môžu Albertinu a Albertinu Modern navštíviť bezplatne.

 

Albertina Klosterneuburg

Od 10. apríla 2024 na kultúrnu mapu Viedne pribudla tretia budova umenia – Albertina Klosterneuburg, nachádzajúca sa neďaleko rovnomenného známeho kláštora na okraji Viedne. Dôraz sa v nej bude klásť na sochárstvo po roku 1945, ktoré sa v Albertine doteraz zanedbávalo.

Mnohé diela z ich zbierok totiž nebolo možné pre ich veľkosť vôbec v doterajších budovách vystaviť. Dnes sa však už návštevníci môžu tešiť na také mená ako Hans Arp, Roy Liechtenstein, Andy Warhol, Jannis Kounellis, Mimma Paladina, Rauschenberg či Gironcoli.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku