V Osvienčime

Oświęcim-Auschwitz. Vchádzate dovnútra a už pri vchode cítite taký zvláštny chlad, ktorý vám prechádza po chrbte... Vstup je zdarma. Zvláštne, taká atrakcia a Poliaci sa nesnažia zarobiť...

Všetko je také pusté, pri pohľade na každé dvere a pri dotyku každej kľučky myslím na tisícky rúk, ktoré sa ich dotýkali, je na nich špina tých zlých a nešťastie a bezradnosť tých dobrých... Cítim to. Nad hlavami sa nám týči železná brána s nápisom Arbeit macht frei – ach, aké cynické ! Uškŕňali sa tí zlí nad tým, keď dávali zadanie kováčom? (a opäť ten chlad...) Vedľa je malý dvor, na ňom hrával táborový orchester pochody, ktoré mali prispieť k hladšiemu pochodovaniu a jednoduchšiemu počítaniu väzňov esesákmi.

Mapka hovorí, že tie najdôležitejšie bloky sú až na konci a tak pomaly kráčame. Nevieme si ešte celkom predstaviť, čo nás tam čaká, cítime len to napätie. Poznáme to z filmov a z rozprávania, ale predsa, poznáte to, raz vidieť je viac ako...

Blok 4 Vitríny s niekoľkými fotokópiami listov z knihy cigánskeho tábora, kniha zomrelých zavraždených plynom, zastrelených, či zomrelých od vysilenia... Zopár snímok vyrobených jedným z esesákov počas akcie likvidácie maďarských Židov. Model plynovej komory. Tri snímky, ktoré tajne urobil jeden z väzňov, ukazujú ženy hnané do plynovej komory a pálenie mŕtvych na spaľovacej hranici. Plechovky z cyklónu B vyrábané firmou Degesch. Za dva roky sa spotrebovalo 20 000 kg. Na usmrtenie 1 500 osôb bolo treba 5 až 7 kg plynu. A zima vo mne už ostala. Prichádzajú miestnosti s vystavenými vlasmi a rolkami látky, ktorá bola z ľudských vlasov vyrábaná...

Blok 5 Predmety patriace osobám odsúdeným k smrti: topánky, kufre, okuliare, kefy na čistenie obuvi... Iba tadiaľ kráčate a neveríte vlastným očiam.

Blok 6 Každému prichádzajúcemu väzňovi boli odobrané šaty, všetky osobné veci, ostrihané vlasy, na rad prišla dezinfekcia, pridelenie čísla (Auschwitz bol jediný nacistický tábor, kde sa tetovali čísla), odfotografovanie, zaevidovanie. Každý z nich nosil hviezdu pozostávajúcu z dvoch trojuholníkov, jeden bol žltý a druhý opisoval „dôvod zatknutia“, čierny nosili Rómovia a asociáli (podľa nacistov), fialový bol určený pre vyznávačov biblie, ružový pre homosexuálov.

Efektívnym prostriedkom ničenia väzňov bola práca. Ťažká práca vykonávaná pri minimálnom príjme energie: na raňajky pol litra kávy, na obed liter čírej polievky uvarenej zo zhnitej zeleniny a na večeru mazľavý chlieb s maslom a kávou.

Blok 7 Vidíme modely barákov a podmienky, v akých väzni žili – trojposchodové drevené postele, na každom poschodí spávali dvaja ľudia, prikrývky vo forme špinavých a roztrhaných handier. Horšie vyzerá model ubytovania v Birkenau – na zemi je hlina a na posteľných poschodiach z tehál je len slama.

Nemocnica – miesto, ktoré nazývali akousi predsieňou krematória, buď chorým okamžite pomohli k smrti, alebo na nich prevádzali zločinecké a barbarské experimenty. Pán zločinec Mengele tu prevádzal svoj genetický výskum detí, dvojčiat či invalidov.

Blok 11 Prichádzame k bloku, izolovanému o zvyšku tábora – medzi ním a Blokom 10 sa nachádza dvor z obidvoch strán obohnaný vysokými stenami, aby nik z Bloku 10 nebol svedkom strašidelných popráv. Pri popravnej stene ležia kopy kvetov... Tu boli trestaní nevinní ľudia, ktorí z pohľadu nacistov vinní boli, odtrhli totiž počas práce jablko, vykonali telesnú potrebu, alebo mali jednoducho pomalé pracovné tempo. Už sa všetkým tisnú slzy do očí, je vo mne obrovská zlosť, chcem sa vrátiť do tej prekliatej doby a zatriasť tými všetkými ľuďmi so zvrátenou filozofiou, chcem, aby sa spamätali a nikdy sa takéto nič nestalo. Nedá sa. Akokoľvek budem okolo seba metať rukami a nohami. Stalo sa. Nik z nás si nevie predstaviť, aké tragické scény sa na týchto miestach v skutočnosti odohrali. A predsa to, čo vieme, stačí na to, aby v nás bola zlosť a nenávisť voči ľudskej hlúposti a nenávisti...

Vchádzam do Bloku 11. Chlad tohto bloku sála ďaleko do diaľky. Je to BLOK SMRTI.

Miestnosť pre dozorcov SS, miestnosti, v ktorých čakali na rozsudok väzni. V podzemí boli umiestňovaní väzni aj civilné obyvateľstvo, ktoré bolo obvinené z kontaktu s väzňami, väzni odsúdení k smrti za útek spoluväzňa a tí, ktorí boli tými veľkými obvinení za porušovanie táborového poriadku.

V podzemí sa nachádzajú tri druhy miestností, miestnosť určená pre väzňov odsúdených k smrti vyhladovaním, temnica, kde dochádzalo k smrti zadusením pre nedostatok vzduchu a cela pozostávajúca zo štyroch malých miestností 90 x 90 cm, v každej z nich si odpykávali trest štyria väzni...

A toto je moment, keď vychádzam von úplne trasúca sa, je mi strašná zima a potrebujem a aby ma niekto objal. Von ma čaká kamarátka, ktorá dovnútra ani nešla. Sedela na múriku a premýšľala nad tým, ako dlho sú tu tie vysokánske, vo vetre listami šuchotajúce topole. Keby tu boli vtedy, možno by sa tým ĽUĎOM žilo a umieralo ľahšie a možno nie. Možno by si ešte bolestnejšie uvedomovali krásu života predtým a srdce by pukalo ešte bolestivejšími ranami.

Sedím pri nej na múriku, chcem, aby ma slnečné lúče rýchlo ohriali a premýšľame už len nad tým, čo tých trpiacich ľudí držalo pri živote, čo im dávalo silu ísť ďalej, vydržať to až do konca. Zrejme by som nemala tú silu, zrejme by som hľadala cestu, ako to trápenie ukončiť čo najskôr...

Na mapke je vyznačené ešte krematórium a plynová komora. Nie, už máme hrude natoľko stlačené, že to nechceme vidieť. Poďme rýchlo ďalej, pokračujme v našom výlete, čaká nás Krakow a potom koncert U2 a potom a potom a potom...

Na svete je tak krásne! Treba sa len niekedy zastaviť a uvedomiť si, ako je nám fajn, čo všetko máme a čo všetko nemusíme podstupovať preto, aby sme mohli žiť...

UNESCO oficiálne premenovalo koncentračný tábor v poľskom Osvienčime na "Osvienčim-Birkenau. Nemecký nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor (1940-1945)". Dôvodom pre zmenu pôvodného názvu "Koncentračný tábor Osvienčim" bola žiadosť Poľska, aby názov objektu jasne vyjadroval, že tábor zriadili a viedli okupačné nemecké nacistické sily. Osvienčim, kde nacisti zabili viac ako milión ľudí, sa stal symbolom holokaustu. Birkenau bol susediaci tábor, kde sa nachádzali hlavné plynové komory a krematóriá. Väčšinu obetí tvorili európski židia, hoci smrť v Osvienčime našli aj Poliaci, Rómovia a ďalší nepohodlní občania. Ľudia v Osvienčime zomierali v plynových komorách ale častými príčinami smrti bol aj hlad, choroby a nútená práca. Tábor zriadili nacisti na okraji Nemcami okupovaného poľského mesta Osvienčim. Prvý transport s poľskými politickými väzňami prišiel do Osvienčimu 14. júna 1940. Sovietska armáda oslobodila tábor 27. januára 1945. Koncentračný tábor v Osvienčime zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1979.

• V pondelok 14. júna 2010 uplynulo 70. rokov od vypravenia prvého vlaku so 728 ľuďmi z poľského mesta Tarnow do nacistického koncentračného tábora Osvienčim. Na rovnakú cestu sa dnes symbolicky vydá vlak, ktorý pôjde po pôvodnej 140-kilometrovej trase. Pocestujú ním traja pamätníci, ktorí boli prvými obyvateľmi Osvienčimu...

Zdroj/autor: sjuze,drom

VIDEO Oswiecim - impresie