Trenčín a jeho dominanty

Národná kultúrna pamiatka sa vypína na vápencovom brale a ponúka úchvatný výhľad na mesto a veľkú časť Považia. Na hrade je sústredených množstvo zaujímavých exponátov zo samotnej histórie hradu i dejín celého regiónu, ktoré má pod správou Trenčianske múzeum.

Na svoje si prídu milovníci zbraní, obrazov, erbov, historického nábytku a za zmienku určite stojí niekoľko archeologických zbierok. Súčasťou hradného areálu je legendárna Studňa lásky, o ktorej sa traduje známa slovenská povesť o nesmrteľnej láske Omara a Fatimy.

Dôkazom historickej významnosti mesta ako strategickej lokality svedčí nápis na hradnej skale známy ako Rímsky nápis, ktorý možno preložiť ako: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“ Nápis na skalnatom brale vznikol v roku 179 n. l.

Z dôb renesancie pochádza 88 farských schodov, ktoré vedú k bývalému sídlu významného uhorského panovníka, Trenčianskemu hradu. Vznik renesančných schodov sa datuje do druhej polovice 16. storočia a pôvodne slúžili pre obranné účely.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Ďalších 7 fotografií v galérii

Medzi ďalšie turisticky atraktívne ciele patrí Katov dom. V období 17. storočia bol sídlom mestského kata a postrachom pre tých, ktorý sa previnili proti vtedajším zákonom.

K obdivovaným a historicky vzácnym pamiatkam mesta sa  zaraďujú Dolná brána a židovská synagóga. Mestská pamiatková rezervácia, Mierové námestie, ponúka príležitosti k obdivovaniu histórie, kultúrnemu a umeleckému vyžitiu, príjemnému posedeniu i nákupom.

Nájdete tu zaujímavé expozície, ktoré sú umiestnené v budove Trenčianskeho múzea. Morový stĺp Najsvätejšej Trojice je spomienkou na bôľne časy morových epidémií, ktoré sa v minulosti nevyhli ani obyvateľom Trenčína.  

V meste sa pravidelne konajú zaujímavé kultúrne podujatia. Medzi najznámejšie patria Trenčianska hudobná jar, Art Film Fest, historické a hradné slávnosti či známe letné festivaly.

Zdroj/autor: Mirka, drom

Foto: flickr.com, damiandude, wikipedia, Jiří Hladůvka, Martin Hlauka, Tatiana280483