AUSTRÁLIA - Podmorské lúky plné chalúh alebo skaliská pokryté koralmi - neobvyklé zábery z oceánskeho dna, ktoré bežne zbierajú roboty, tentoraz vedcom pomohla získať skupina uškatcov. S jednoduchým a menej nákladným spôsobom mapovania nepreskúmaných ekosystémov prišiel vedecký tím pracujúci na juhoaustrálskom pobreží. O jeho štúdii zverejnenej v odbornom časopise Frontiers in Marine Science napísal denník The New York Times.
"Netušíme, ako vyzerá väčšina oceánskeho dna," povedal vedúci autor štúdie Nathan Angelakis z univerzity v juhoaustrálskom Adelaide. Spolu s kolegami dúfa, že výskum s pomocou netradičných asistentov pomôže lepšie porozumieť tomu, ako ohrozené uškatce šedé - druh endemický pre austrálske pobrežie - využívajú rôzne podmorské ekosystémy.
Angelakis a jeho tím so súhlasom úradov na ochranu zvierat odchytili na súši osem uškatcov šedých, ktorým podali ľahké sedatívum. Omámeným zvieratám vedci na chrbát a na hlavu nalepili štvorčeky z neoprénu veľké asi ako platobná karta. Na látku potom pripevnili malé kamery a monitory rýchlosti a polohy.
Uškatce niekoľko ďalších dní strávili vo vode lovom. Keď sa potom vrátili späť na breh za mláďatami, výskumníci si zariadenie vzali späť. Neoprenové náplasti prirodzene odpadnú s tým, ako zvieratá pĺznu.
Na urobených záberoch vedci videli napríklad prvý dôkaz o tom, že matky uškatcov šedých svoje mláďatá učia, ako si zháňať potravu. "Niektoré tie momenty sú naozaj vzrušujúce," uviedol Angelakis.
Okrem poznatkov o správaní uškatcov poskytli videá vedcom vzácny pohľad na dno oceánu v okolí Klokanieho ostrova. Takmer 90 hodín záberov urobených tuleňmi zadali do počítačového modelu spolu s polohovými údajmi a informáciami o životnom prostredí. Model potom dokáže predpovedať, aké ekosystémy sa môžu pod hladinou skrývať.
