USA, JAR - Planétka, ktorá sa zrazila so Zemou pred 66 miliónmi rokov, spôsobila celoplanetárnu pohromu a vyhubila okrem dinosaurov aj ďalšie formy života. Vedci však v roku 2014 zistili, že ďaleko väčšie kozmické teleso – konkrétne až 200-krát väčšie – zasiahlo našu planétu pred tromi biliónmi rokmi. Táto zrážka pomohla rozvoju života na Zemi, píše v štúdii vedecký tím pod vedením profesorky Nadjy Drabonovej z Harvardskej univerzity.
"Vieme, že potom, čo sa Zem prvýkrát sformovala, stále poletovalo v okolitom vesmíre množstvo sutín, ktoré do našej planéty narážali. Zistili sme však, že život na Zemi bol voči týmto obrovským kolíziám odolný a že v skutočnosti vďaka tomu prekvital," povedala stanicu BBC Drabonová.
Podľa zistenia jej tímu, ktorý sa za zvyškami planétky uloženej v horninách vydal do oblasti zvanej Barberton Greenstone Belt v Juhoafrickej republike, to platí aj o gigantickej planétke S2. Tá bola 40 až 60 kilometrov široká, teda štyrikrát až šesťkrát väčšia ako najvyššia hora na svete Mount Everest. Mimozemské teleso zohralo vo vývoji modrozelenej planéty úlohu "hnojivovej bomby". Baktérie a iné jednobunkové organizmy zvané archea sa vďaka zrážke dostali ku kľúčovým živinám, ako je fosfor a železo.
Planétka S2 totiž bola okrem fosforu bohatá aj na uhlík. Jej podobné asteroidy a meteority vznikli v ranom období Slnečnej sústavy a podľa odborníkov obsahujú množstvo látok, ktoré sa v pozemských horninách vôbec nevyskytujú. Najmä sú však zdrojom aminokyselín, základných stavebných látok života.
Náraz planétky Zem premenil na nepoznanie. Pred zrážkou bola vodným svetom, kde z mora vyčnievali iba časti pevnín. Život bol vtedy v počiatkoch a skladal sa z primitívnych mikroorganizmov.
Táto kolízia ale spôsobila hneď niekoľko zásadných zmien. Silou nárazu sa samotná planétka aj časť zemského povrchu odparili. To vytvorilo okolo planéty hustý mrak, z ktorého podľa Drabonovej začali "pršať kvapky roztavených hornín". Práve tak sa zrejme dostal fosfor vo veľkom na Zem. Veľká energia, ktorá sa nárazom uvoľnila, zároveň oteplila podnebie natoľko, že horná vrstva oceánov začala vrieť a do ovzdušia sa začala vyparovať voda.
Vplyv planétky tiež vyvolal nepredstaviteľne obrovskú vlnu cunami, ktorá sa prehnala cez celú zemeguľu, rozorvala morské dno a na povrch priniesla vodu z morských hlbín bohatú na železo, čo dodalo baktériám ďalší zdroj energie.
"Dopady planétok na život na Zemi považujeme za katastrofálne. Najčastejšie si spomenieme na vyhubenie dinosaurov. Ale pred troma miliardami rokov mal život oveľa jednoduchšiu formu. Mikroorganizmy, ktoré vtedy obývali vo veľkom planétu, sú primitívne, všestranné a rýchlo sa rozmnožujú. Je to, ako keď si ráno vyčistíte zuby. Zabijeme 99,9 percent baktérií, ale večer sú všetky späť,“ vysvetlila Drabonová.
Závery novej štúdie podľa nej prispejú k správnosti teórie, ktorá tvrdí, že dopady vesmírnych telies na zemský povrch napomohli počiatočnému životu.
