DOMA 40 zaujímavostí Slovenského raja

2010-06-09 09:00:00 |   |    | 

SLOVENSKO - To najzaujímavejšie a najznámejšie z jedinečnej slovenskej prírodnej lokality...



Národný park Slovenský raj je jediný z deviatich národných parkov (aj chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera.

Tajomnosť, krásy a história vývoja krajiny stvorili fenomén – Genius loci, ktorí prevážil nad geografickými názvami, ktoré sú po ruke, ako napr. : Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabušické rokle, Vernársko – hnilecké vrchy, Stratenská hornatina, Spišsko – gemerský kras, Havranie vrchy;

 

  • Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočištia – dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200 – ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie Slovenský raj bolo prvýkrát použité pred 80 rokmi v časopise Krásy Slovenska č. 2-3/1921;
  • Územie Slovenského raja sa začalo chrániť od 21.8.1964 ako 1. slovenská chránená krajinná oblasť (CHKO Slovenský raj) v bývalej ČSR; od 1.4.1988 je Národným parkom Slovenský raj (SRNAP), ktorý je od r. 1994 zaradený do európskej siete EECONET a v národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu GNÚSES; je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN – Parks zo Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a zo 6 NP Európy vybraných spomedzi 30 európskych NP);
  • Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: už v r. 1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na ploche 11,6 km² (Stratená, Veľký a Malý Sokol a Glac);
  • Najstaršia mimovládna ochranárska organizácia pôsobiaca v Slovenskom raji a doposiaľ úspešne fungujúca: Speleologický klub Slovenský raj Slovenskej speleologickej spoločnosti založený r. 1964, so sídlom na správe SRNAP (Letná 53 Sp. N. Ves);
  • Najvyššie položeným miestom SRNAPu je Predná hoľa: 1 545 m.n.m.;
  • Najnižšie položeným miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m.n.m;
  • Najvzácnejšie javy: zvrat pásiem v roklinách – vertikálna klimatická a biotická inverzia a rozsiahle reliktné vápencové smrekové boriny viazané na strmé svahy a bralá;
  • Najväčšou rezerváciou je NPR Kyseľ s výmerou 947,97 ha s roklinou Sokolia dolina;
  • Najstaršie rezervácie sú NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha)
    vyhlásená už v r. 1966 ako ŠPR;
  • Najvyššia koncentrácia roklín (tiesňav) v Karpatskom oblúku: 4,4 rokl/10 km²;
  • Najrozsiahlejšia zachovalá krasová planina: Glac, v okrajových svahoch ktorej sú vodou vyerodované najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja;
  • Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Veľký Sokol: Dĺžka 4,5 km a hĺbka 300m, celá NPR Sokol má dovedna viac než 50 jaskýň;
  • Najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou obrátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km;
  • Najromantickejšou a zároveň najnavštevovanejšou je roklina Suchá Belá;
  • Najdlhší kaňon je Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižanskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov vyšších rastlín);
  • Najvyšší vodopád je Závojový vodopád v Sokolej doline: 70 m;
  • Najvyššia koncentrácia jaskýň na Slovensku: 1,8 jaskýň/km² ; v SRNAPe r. 2001 evidovaný celkový počet viac ako 350 jaskýň, 4 priepasti a 131 závrtov (v SR 4 234 jaskýň a priepastí);
  • Najväčší jaskynný priestor na Slovensku je Rozprávkový dóm v SPD – NPP Stratenská jaskyňa (objav. 1.12.1972): plocha 9 040 m², objem 79 017 m³, priestory o šírke do 20 m a výšky do 26 m;
  • Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku a z najvýznamnejších jaskýň Karpát najnižšie položená ľadová jaskyňa je SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa: plocha ľadu je 9 722 m², objem 110 132 m³, hrúbka 26,5 m v podzemnej dutine objemu 140 000 m³; začiatok tvorby ľadu od risskej doby ľadovej, jeho prirodzená obnova trvá 5-10 tis. rokov; prvá písomná zmienka 1864, objavená r. 1870, sprístupnená r. 1871, prvá elektrický osvetlená jaskyňa na svete r. 1881, 1. koncert na podzemnom ľadovci na svete vo Veľkej sieni za návštevy Karola Ľudovíta Habsburského v r. 1890;
  • Najstaršia jaskyňa SRNAPu je Skalné okno a Pieskovcová jaskyňa pod Čiernym vrchom v NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov starý paleogénny monolit s objemom 350m³;
  • Jedinečná lokalita Svetového prírodného dedičstva v NP Slovenska: SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Stratenská jaskyňa a PP Psie diery s celkovou dĺžkou 21, 737 m a hĺbkou 194 m v jaskynnom komplexe Duča (Cairsns 2000), Stalagmitovo jazero o ploche 320 m²;
  • Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky: 75 druhov vyšších cievnatých rastlín/m²; SR je piata floristicky najbohatšia oblasť Slovenska: 930 druhov vyšších rastlín;
  • Entomologicky najdôkladnejšie preskúmané územie Slovenska: 2 177 druhov motýľov, z toho 27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPe a 2 celosvetové novoobjavených;
  • Najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku: 6, 06 druhov/km² zásluhou výskumných prác prof. Andreja Reipricha (1912–2002); (v SR: 3 524 druhov, koncentrácia 0,06 dr./ km²);
  • Najmenší cicavec: piskor malý (Sorex minutus, 6 cm, 2 – 7 g), najväčší cicavec: medveď hnedý (Ursus arctos, 260 kg, 8 – 14 ex.), najmenší vták: králik zlatohlavý (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), najväčší vták: orol skalný (Aquila chrysaetos, 4 hniezdiace páry), najkrajšie dravce: mačka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vydry (Lutura lutura 6 – 10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lulus, 2 svorky, 12 – 18 ex.), najkontroverznejší živočích: kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra) z umelo vysadených 6 ex. v r. 1963 dnes žije v SRNAPe cca 80 jedincov nepôvodného alpského druhu ničiacich pôvodné rastlinné biotopy; najväčšia kolónia netopiera fúzatého a Brandtovho v Európe (Myotis mystacinus/brandti) zimujúcich v SPD – NPP Dobšinská ľadová jaskyňa; vrátane nich celkove 12 druhov Chiroptera: večernica severská (Eptesicus nilsonii), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (M. blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus), netopier obyčajný (M. myotis), netopier riasatý (M. nattereri);
  • Pieskovcový lom Ďurkovec pri Spišských Tomášovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z rokov treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m;
  • Najstaršie osídlenie v SRNAPe: Smižanské Hradisko (neolit – mladšia doba kamenná, cca 5000 r. pr. Kr.); najstarší nález nástrojov neandrtálskeho človeka (paleolit, medziľadová doba riss/wurm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso – cca 70 000 rokov staré;
  • Najbohatšia zbierka stredovekých kachieľ v Európe: sa postupne našla pri prácach na archeologickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom života na Kláštorisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatárskej pohrome r. 1241 na mieste nazvanom Skala útočištia (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dlhým obranným valom založený 19.12.1298 kláštor kartuziánov, najtvrdšej rehole (jediná rehoľa, ktorá nebola nikdy reformována) a trval od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni presťahovali do Červeného kláštora (teraz PIENAP);
  • Dodnes zachované miestne názvy dokumentujúce prechod z pohanského ku kresťanskému ritu: Sovia skala (552 m.n.m.), Matka Božia (905,8 m.n.m.), Medvedia hlava (903 m.n.m.);
  • Najväčší nález kostí pravekého jaskynného medveďa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnosti neprístupnej NPP Medvedej jaskyni (objavená r. 1952) a v SPD – PP Psie diery (najbohatšie nálezisko v SR) – kosti sú 15 490 – 17 530 rokov staré;
  • Najväčšia vodná plocha je umelá VN Palcmanská Maša (85 ha), z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE; v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hansjakubova;
  • Najdlhší cestný tunel (NP Slovenska) je Stratenský tunel v NPR Stratená (327 m dlhý);
  • Najväčšia dedina v Slovenskej republike: Smižany (7 147 obyvateľov);
  • Najčlenitejšia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlúčením 6 baníckych osád patriacich SP. N. Vsi – Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Rakytovec a Sykavka;
  • Najväčšia populácia Rómov v NP Slovenska: cca 7000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu;
  • Najvyššia hustota turistických značených chodníkov v NP Slovenska: hustota 1,1 TZCH/km², viac než 300 km TZCH, 100 km z nich vedených exponovaným horským a roklinovým terénom (stupeň horolezeckej obtiažnosti 2-3), mnohé starie ako 40 rokov;
  • Najnavštevovanejšie miesta: Dobšinská ľadová jaskyňa a Tomášovský výhľad/ NPR Prielom Hornádu;
  • Najničivejší lesný požiar v prírodnej rezervácií: od 17.7.1976 zhorelo za 5 dní 29,22 ha prirodzeného lesa v NPR Kyseľ; Najväčší lesní požiar na území NP Slovenska sa odohral na Jeseň roku 2000 v NPR Tri kopce na lokalite kóta Krompľa: na ploche 80 ha;
     

 

 

Mestské informačné centrum POPRAD
Nám. sv. Egídia 15
Tel./fax: 052/16 186
Email: infopp@msupoprad.sk
 
Informačné centrum HRABUŠICE
Hlavná 170
Telefón/fax: 053/429 9854
Email: podlesok@mail.t-com.sk

Správa Národného parku Slovenský raj
Štefánikovo námestie 9
052 01 Spišská Nová Ves
Telefón: +421 53 442 20 10
Fax: +421 53 442 20 26
Email: slovraj@sopsr.sk

 

Zdroj/autor: slovensky-raj,drom
 

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: sita

Hodnotenie článku:
1.0/5 (1 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 3. máj. 2024. Meniny má Galina.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa