SLOVENSKO - V tomto období, keď v lesoch je už núdza o lesné plody, si medvede pomaškrtia aj na šípkach a jarabine rastúcich na okraji lesov a na lúkach. Pri ich oberaní sú tieto šelmy také zaujaté, že si okolie takmer vôbec nevšímajú.
"Pred dlhým zimným spánkom, ktorý v prírodných pomeroch Slovenska trvá od konca novembra do konca marca, sa musia medvede počas leta a jesene dostatočne vypásť. Ak si niektoré jedince nevytvoria dostatočnú energetickú zásobu v podobe podkožného tuku, potom ich hlad prebudí aj uprostred zimy a začnú sa potulovať revírmi a hľadať si poživeň," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Nielen nedostatočné vypasenie môže spôsobiť prerušenie zimného spánku medveďov. Nepriaznivé poveternostné pomery, keď dôjde k výraznému dlhodobejšiemu otepleniu a topeniu snehu, predstavujú pre medvede tiež "predčasný budíček". Voda z topiaceho sa snehu im totiž pozateká do brlohov, ktoré potom musia nedobrovoľne a predčasne opustiť.
O tom, ako výdatne si macovia počas zimných mesiacov pospia, rozhoduje aj situovanie a kvalita brlohov. Staršie a skúsenejšie medvede si ich zhotovujú pod skalami v polojaskyniach, ktoré sú uchránené pred rozmarmi počasia. Keď sa však mladší neskúsený medveď usalaší niekde v smrekovej húštine, tam ho z vyhriateho zatepleného brlohu môže znenazdajky vyduriť dážď a to aj vtedy, ak sa dostatočne vypásol.
Zdroj/autor: tasr
