Cestovanie za chránenou bryndzou

Jej zapísanie do registra chránených označení Európskej únie bezprostredne neprinesie jej výrobcom žiadne výhody, pomôcť by im však mohlo v budúcnosti. Väčšina producentov tohto jedinečného ovčieho syra si od ochrany označenia sľubuje obmedzenie možnej budúcej konkurencie, podľa niektorých pomôže zápis zastaviť pokles výroby bryndze tradičným postupom.

Podľa riaditeľa jednej z najväčších slovenských bryndziarní vo Zvolenskej Slatine Svena Harmana bude možné zhodnotiť prínos registrácie slovenskej bryndze až po čase. Väčšina bryndze totiž zostáva na domácom trhu a v zahraničí sa o jej výrobu pokúšali zatiaľ iba sporadicky. Jedinou výnimkou je Poľsko, ktorému podhaliansku bryndzu Európska únia zaregistrovala v lete minulého roka.

Ochrana označenia aromatickej pochúťky by mohla podľa Ľuboša Manicu, majiteľa bryndziarne v stredoslovenskom Tisovci, pomôcť zastaviť postupné znižovanie produkcie bryndze vyrábanej tradičným postupom. "Keď robíte bryndzu z pasterizovaného mlieka, zmiznú z nej mikrobiologické kultúry, ktoré jej dávajú jedinečnosť," pripomenul Manica. V súčasnosti na výrobu používajú jednotliví výrobcovia aj pasterizované, aj neupravené mlieko.

Na Slovensku sa ročne vyrobí v necelej desiatke väčších prevádzok okolo päťtisíc ton bryndze. Tradičné horské salaše museli vo väčšine prípadov pre hygienické požiadavky Európskej únie jej výrobu ukončiť a už iba dodávajú ovčie mlieko veľkým producentom. Niekoľko salašov ponúka ukážky výroby bryndze ako turistickú atrakciu.

Prvým výrobkom, ktorý Slovensku Európska únia zapísala do zoznamu chránených označení, bol koncom minulého roku skalický trdelník, na zápis čaká napríklad oštiepok, parenica či zázrivský korbáčik.

Zdroj/autor: euroinfo, drom