SLOVENSKO Železničná spoločnosť vypraví v sobotu a v nedeľu 6. júla mimoriadne vlaky v úseku Spišská Nová Ves – Levoča jazdiť budú podľa osobitného cestovného poriadku.
Dôvodom je kresťanský sviatok Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči (Mariánska púť).
ZSSK vypraví spolu 13 párov mimoriadnych osobných vlakov, a to 7 párov v sobotu 5. júla a 6 párov v nedeľu 6. júla 2008. Vlaky nebudú zastavovať na železničných zastávkach Harichovce a Levočské Lúky. Zároveň budú mať v Spišskej Novej Vsi prípoje do a od Košíc, Žiliny a Bratislavy.
Pútnici si cestovné lístky na vlak môžu kúpiť v ktorejkoľvek železničnej stanici v pokladniciach s elektronickým predajným zariadením (alebo priamo pri nástupe do vlaku v Spišskej Novej Vsi a v Levoči bez prirážky). V Levoči bude osobná pokladnica ZSSK otvorená, avšak vzhľadom na predpokladaný zvýšený počet cestujúcich ZSSK odporúča kúpiť si do Levoče spiatočné cestovné lístky.
Bližšie informácie o cestovaní vlakom možno získať na tel. čísle Kontaktného centra 18 188, v osobných pokladniciach Železničnej spoločnosti alebo na internetovej stránke www.slovakrail.sk
Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Z tých čias pochádzajú aj prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie.
O ž i v e n i e pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
R. 1 8 1 9 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie.
Zdroj/autor: levoča,zssk,drom
