DOMA Dnes vzniklo Československo

SLOVENSKO/ video - Dnes si primomíname 90.výročie vzniku prvej Československej republiky. Prehľad osláv v niektorých slovenských mestách.

Prehľad dnešných osláv vzniku ČSR

Bratislava - Kruh priateľov Českej kultúry Bratislava pripravuje oslavy 90. výročia vzniku Československej republiky, ktoré sa uskutočnia pri Pamätníku česko-slovenskej vzájomnosti na Vajanského nábreží v Bratislave.
Bratislava - SDKÚ-DS si v spolupráci s OKS, Inštitútom pre moderné Slovensko a občianskym združením Česko-slovenské Mosty pripomenie 90. výročie vzniku Československej republiky v utorok 28. októbra 2008 v Bratislave. O 15.30 h sa v Pálfiho paláci v Bratislave uskutoční slávnostný seminár, na ktorom vystúpi predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, Katarína Zavacká, významná slovenská historička a Michael Kocáb bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a významná osobnosť spoločenského a politického života po roku 1989. O 17.30 h si predstavitelia SDKÚ-DS spoločne s predstaviteľmi OKS a členmi občianskych združení Česko-slovenských Mostov a Inštitútu pre moderné Slovensko, pripomenú 90. výročie vzniku Československej republiky položením kytice kvetov k Pamätníku československej štátnosti na Vajanského nábreží v Bratislave.
Trenčianske Teplice - Oslavy 90. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa budú konať o 15.30 h v Trenčianskych Tepliciach pri Pamätníku obetiam 1. svetovej vojny v Kúpeľnom parku.
Košice - Český spolok v Košiciach a České centrum Košice organizujú spomienku pri príležitosti 90. výročia vzniku ČSR. Uskutoční sa o 15.30 h v priestore pred Jumbo centrom na Masarykovej 2 pri pomníku T. G. Masaryka a M. R. Štefánika.

Vznik ČSR - ako to prebiehalo

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr a jeho najbližší spolupracovníci. Vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný, svojbytný národ, z čoho vyplýva, že majú právo spravovať si svoje veci sami. Nebol programom úplnej štátnej samostatnosti, ale požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Na uskutočnenie tohto programu nebola najmenšia nádej, najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848–1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Slovenskí politickí predstavitelia pochopili, že vo vojne sa bude rozhodovať aj o osude Slovákov. Keď priebeh vojny ukázal, že Nemecko a Rakúsko–Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa presadilo riešenie, ktoré by znamenalo vytvorenie česko-slovenského štátu. O tomto postupe sa hovorilo hlavne v zahraničí. Za česko-slovenské riešenie sa postavila aj slovenská komunita v USA, ktorá v roku 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu o spoločnom boji za česko-slovenský štát.

Zahraničný česko-slovenský odboj organizoval budúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk a organizovanie tohto odboja vyvrcholilo vo februári 1916 utvorením Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži, na vzniku ktorej sa významne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatické úsilie Tomáša G. Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a generálneho tajomníka ČSNR Edvarda Beneša výrazne podporovali aj vojenské úspechy česko-slovenských légií. Významný posun nastal v máji 1917, keď českí politici využili zvolanie ríšskeho parlamentu a na jeho zasadnutí predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý neskôr 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie požiadavku práva na sebaurčenie národov.

V lete 1918 začínajú postupne aj dohodové veľmoci (Francúzsko, Veľká Británia, USA), ktoré bojovali proti Nemecku a Rakúsko–Uhorsku, uznávať ČSNR ako svojho spojenca. Najodmietavejší postoj ku vzniku ČSR mal však stále americký prezident Woodrow Wilson. Presvedčili ho až Masarykove aktivity v USA, ktoré vyvrcholili 30. mája 1918 podpísaním Pittsburskej dohody medzi Čechmi a Slovákmi a vydaním Washingtonskej deklarácie 18. októbra 1918.
Podporu česko-slovenskej štátnosti začali vyjadrovať už aj domáci politici. František Staněk v prejave v ríšskom sneme oznámil, že Česi sa už s Rakúsko–Uhorskom rozišli. Zo Slovákov sa najostrejšie vyjadril Ferdinand Juriga v prejave v uhorskom sneme z 19. októbra 1918, v ktorom vyhlásil, že uhorský snem už nemá právo rozhodovať o Slovákoch, ale toto právo prislúcha iba Slovenskej národnej rade (SNR), ktorá neoficiálne vznikla 12. septembra 1918.

Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 28. októbra 1918, bola utvorená dočasná česko-slovenská vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a v Prahe československý Národný výbor vydal zákon o vzniku ČSR, ktorý podpísali Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašin, František Soukup a Juraj Střibrný. Týmto aktom 28. októbra oficiálne vznikla Československá republika. V Turčianskom Sv. Martine sa ešte 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom prijali deklaráciu. Slováci sa v nej prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Existenciu ČSR aj jej hraníc neskôr potvrdili mierové zmluvy: versailleská s Nemeckom (1919), saintgermainská s Rakúskom (1919) a trianoská s Maďarskom (1920).