SLOVENSKO - Najvyšší nárast zaznamenalo minulý rok popradské letisko. V roku 2006 prepravilo až o 124 percent viac ľudí. Podieľala sa na tom najmä linka do Londýna.
Na bratislavskom letisku stúpol počet prepravených osôb v minulom roku o 41 percent, v Košiciach o vyše 27 percent, na čom mal vplyv nárast cestujúcich medzi Košicami a Bratislavou. Pokles zaznamenali letiská na Sliači a v Piešťanoch. Letisko Piešťany v súčasnosti slúži prevažne nepravidelnej doprave pre miestne kúpele. Na letisku v Žiline funguje pravidelná linka do Prahy od 15. júla 2005. Využilo ju viac ako 10-tisíc ľudí.
Rozširovanie destinácií závisí od leteckých spoločností. „V súčasnosti prebiehajú rokovania o ďalšej linke do Londýna,“ povedal riaditeľ letiska Poprad Peter Polerecký. Letisko Košice je v kontakte s nízkonákladovými spoločnosťami. „Minimálne linka do Londýna by z Košíc mala dobrú obsadenosť,“ povedala výkonná riaditeľka letiska Marta Horváthová.
Bratislavské letisko vlani s takmer dvoma miliónmi cestujúcich
Rekordným rokom na letisku M. R. Štefánika bol vlaňajšok, pretože vybavilo 1,93 milióna odlietavajúcich i prilietavajúcich cestujúcich, čo je o 41 percent, čiže o 559 tisíc cestujúcich viac ako v roku 2005.
Jednoznačný podiel na tom mal rastúci objem pravidelnej dopravy, ktorá vzrástla medziročne o 57 percent, čiže o 539 tisíc na vlaňajších 1,49 milióna. O 78 percent oproti roku 2005 stúpol aj počet cestujúcich na jedinej vnútroštátnej trati medzi Bratislavou a Košicami a dosiahol 111,4 tisíca.
Podľa štatistík letiska v medzinárodnej pravidelnej doprave patrí primát bratislavskej spoločnosti SkyEurope Airlines so 48-percentným podielom. Vlani prepravila 725,8 tisíca cestujúcich, čo je 38,4 percenta (o 201 tisíc) viac ako predvlani.
Druhým najväčším dopravcom so 451,3 tisícom cestujúcich a 31-percentným podielom bol írsky Ryanair. Jeho podiel sa s rokom 2005 nedá porovnávať, pretože začal svoje prvé linky lietať iba koncom roku 2005.
Tretím dopravcom sú České aerolínie (ČSA) s 93,9 tisíca cestujúcimi a päťpercentným medziročným nárastom. Štvrtým v poradí je britský easyJet s 63,3 tisíca cestujúcimi, ktorý však vlani na zatvoril svoju jedinú linku medzi Bratislavou a Londýnom, pretože bola napriek výbornému vyťaženiu mimoriadne stratová kvôli nízkym cenám leteniek.
Nemecká Lufthansa uzatvára päticu najdôležitejších dopravcov: medzi Bratislavou a Mníchovom prepravila 57 tisíc cestujúcich, čo je o 11,4 percenta viac než rok predtým. Jej podiel na trhu bol 3,8 percenta. Na vnútroštátnych letoch sa podieľali iba SkyEurope Airlines.
Kým pravidelná doprava výrazne rástla, veľký prepad zaznamenala nepravidelná charterová doprava. Vlani odletelo a priletelo do Bratislavy 328,9 tisíca cestujúcich, predvlani to bolo až 351,3 tisíca, čiže o šesť percent viacej. Napriek menšiemu počtu cestujúcich na charteroch letelo o 302 lietadiel viac než predvlani, čiže o sedem percent. Pretože po oba roky sa používali lietadlá približne s tou istou kapacitou, štatistické údaje naznačujú, že išlo o výrazne horšie obsadené lietadlá. Predbežné údaje ukazujú, že výrazný prepad záujmu bol najmä o egyptské letoviská.
Najdôležitejším charterovým dopravcom boli Slovenské aerolínie so 122,9 tisíca cestujúcimi, čo je však o 22 percent menej než v roku 2005. Pokles o 23,4 percenta zaznamenali aj SkyEurope Airlines, ktoré prepravili 81,9 tisíca dovolenkárov. Z domácich dopravcov nárast o 63,5 percenta zaznamenala iba Air Slovakia, ktorá so 47,3 tisíca cestujúcimi je na treťom mieste na charterovom trhu. Oproti roku 2005 výrazný nárast zaznamenali dvaja bulharskí a traja tuniskí dopravcovia. Všetci spolu však prepravili iba 68 tisíc cestujúcich. Nákladná letecká doprava dosiahla objem 5 054 ton, čo je o 39 percent (1 421 ton) viac než rok predtým.
Najväčšími dopravcami boli Aviacon Zitotrans z ruského Jekaterinburgu (958 ton), bieloruská Gomelavia (916 ton) a moldavská Airline Transport. Všetky prepravovali veľkými ruskými nákladnými lietadlami IL-76 do Bratislavy zväčša ryby z Tanzánie, z Bratislavy zasa rôznu techniku do Iraku, Afganistanu a technologické zariadenia do krajín bývalého Sovietskeho zväzu od západoeurópskych výrobcov.
Zdroj/autor: sme,e-trend, J.Blažej, drom
Zdroj/autor: sme,vf, drom
