POĽSKO - Kazimierz v Krakove je miesto s neopakovateľnou atmosférou, kde sa prelína bohatá história s pulzujúcim súčasným životom. Kedysi samostatné kráľovské mesto a po stáročia domov početnej židovskej komunity dnes patrí medzi najväčšie turistické lákadlá mesta. Návštevníkov priťahuje jedinečnou symbiózou pamiatok a atmosférou, ktorá ponúka všetko od tichých zákutí až po rušné kaviarničky a galérie.
Kazimierz vznikol v roku 1335, keď poľský kráľ Kazimír III. Veľký udelil tomuto miestu mestské práva. Jeho úlohou bolo chrániť južné hranice vtedajšej poľskej metropoly. V stredoveku zažila táto štvrť obdobie rozkvetu vďaka výhodnej polohe na obchodnej trase do Uhorska. Na hlavnom námestí vyrástla radnica a veľkolepé kostoly. Slávu Kazimierza však ukončili švédske nájazdy a definitívnu bodku za nezávislosťou mesta priniesol rok 1800, keď ho administratívne pričlenili ku Krakovu.
Históriu Kazimierzu charakterizuje stáročné spolužitie kresťanov a Židov. Koncom 15. storočia po sérii nepokojov v Krakove nariadil kráľ Jan I. Olbracht, aby sa židovské obyvateľstvo presídlilo sem a v roku 1495 tu bolo založené samosprávne židovské mestečko, obohnané múrmi a oddelené od kresťanskej časti. Jeho centrom sa stala dnešná ulica Szeroka, okolo ktorej vzniklo množstvo synagóg, náboženských škôl a inštitúcií. Kazimierz sa tak stal jedným z najvýznamnejších centier židovskej kultúry a duchovnosti v Európe.
V nasledujúcich storočiach tunajšia židovská komunita naďalej rástla. Po jej začlenení do Krakova na konci 18. storočia sa štvrť stala baštou ortodoxného židovstva a cieľom náboženských pútí z celej krajiny. V roku 1822 múry oddeľujúce dovtedajšie uzavreté židovské mesto zbúrali a Židia sa smeli slobodne usadzovať aj v iných častiach Kazimierza.
Druhá svetová vojna však priniesla tragický zlom. Nacistická okupácia znamenala koniec tunajšej komunity - Židia boli z Kazimierza násilne presťahovaní do geta na druhej strane Visly a väčšina z nich neprežila holokaust. Kým pred vojnou tvorili Židia 26 percent krakovskej populácie, dnes ich už v meste s takmer 800-tisíc obyvateľmi žije len niekoľko tisíc. Mnohé domy zostali prázdne, spustnuté a časom schátrali.
Aj napriek hrôzam vojny sa však v Kazimierzi zachovalo pozoruhodné bohatstvo židovských pamiatok, ktoré dodnes svedčia o jeho minulosti. K najcennejším patrí Stará synagóga, ktorá patrí k najstarším v Poľsku, keďže jej pôvod siaha azda až do začiatku 16. storočia. Budova prežila požiare aj vojny a až do roku 1941 slúžila miestnej komunite na pravidelné bohoslužby.
Cez vojnu bol interiér synagógy zdevastovaný, no neskôr ho citlivo zrekonštruovali a v roku 1959 budovu zverili Mestskému historickému múzeu v Krakove, aby v nej zriadilo stálu expozíciu dejín a kultúry krakovských Židov. Dnes jej priestory fungujú ako múzeum.
Nemenej významnou je Remuhova synagóga založená v roku 1558. Hoci ide o pomerne malú svätyňu, dodnes je jedinou aktívnou synagógou v Krakove. Priamo vedľa nej leží starobylý židovský cintorín, ktorý bol založený v polovici 16. storočia a až do roku 1800 slúžil ako hlavné pohrebisko kazimierzskej židovskej obce.
