Guatemala - v tieni sopiek

Guate, ako ju skrátene nazývajú domáci, má ale aj odvrátenú tvár v dlhotrvajúcej občianskej vojne, ktorá skončila len pred necelými desiatimi rokmi a vyžiadala si desaťtisíce obetí. Stopy po smutnej minulosti vidno dodnes najmä v podobe veľkej chudoby. Typický Guatemalčan je napriek tomu veselý, optimistický, hlučný a ako to už v latinskej Amerike býva, nedajbože aby ste sa spoľahli na jeho „čestné slovo“.

Zlaté zuby a mladé mamičky

Popri týchto charakterových vlastnostiach sa na Guatemalčanoch a celkovo Stredoameričanoch nedá nevšimnúť vysoká koncentrácia zlatých zubov. Mnohí z nich majú v ústach minimálne niekoľko gramov zlata, ak nie rovno celý chrup.

Zlato je tu dodnes považované za najvhodnejší materiál pre umelé zuby a navyše ide o stále aktuálny módny hit a záležitosť prestíže. Navyše, ak by sme zmýšľali pragmaticky, ide asi o jediné bezpečné miesto, kam v pohnutých časoch schovať drahocenný majetok...

Do očí bijúce je aj množstvo mladých mamičiek. Hádam šestnásť, sedemnásťročné dievčatá s bábätkom sú úplne bežným javom. Na druhej strane treba podotknúť, že veľmi často vidno aj pravý opak. Dieťa v náručí na prvý pohľad starej ženy. Len ťažko však odhadnúť vek guatemalských seňor. Najmä ak ide o etnické Indiánky. Kým v mladosti vynikajú prirodzenou krásou, štíhlymi postavami a súmernosťou tváre, s pribúdajúcim vekom sa ich výraz mení.

V chudobných indiánskych dedinách ani nechyrovať o kozmetike, zdravej výžive a často ani modernej hygiene. To sa po rokoch prejaví na slnkom zvráskavenej tvári, mozoľnatých rukách a zaokrúhlenej postave. Samozrejme, výnimkou sú husté čierne vlasy, ktorými sa môžu pochváliť aj vyslovené starenky.

Blázinec na cestách

Samostatnou kapitolou sú guatemalskí šoféri. Dnes už chápem, prečo v celosvetových štatistikách nehodovosti vedú práve stredoamerickí piráti ciest. Desaťtisíce zánovných áut a totálny chaos bez náznaku rešpektu dopravných predpisov. Tak by sa dala charakterizovať dopravná situácia v krajine.

Šialená premávka, krik a trúbenie vyvoláva v bežnom Európanovi pocit absolútnej beznádeje a dezorientácie. To ale rýchlo pominie. Stačí, ak sa postavíte na okraj cesty a v momente na vás vyvolávajú desiatky nadháňačov z okoloidúcich autobusov. Netrafiť do cieľa sa tak prakticky nedá. Namiesto autobusov, aké je bežne vidno u nás, sme cestovali vo vyradených amerických školských busoch. Vynikajú výnimočne malými lavičkami a nízkym stropom. Ak je priemerný vzrast Guatemalčanov 170 centimetrov, ešte to možno pochopiť. Pre vysokého chlapa ide o skutočne obmedzený priestor.

Sedeli sme bokom, s pokrčenými kolenami, keď k nám prišiel sprievodca a volal: „Arriva, arriva“. Posunkami naznačil, nech sa posunieme, na sedadlách sa vraj sedí po troch. To znelo neuveriteľne, no ako sa ukázalo neskôr, v skutočnosti sa sedí aj po štyroch. Navyše, v tak preplnenom priestore nemajú Indiánky problém kojiť svoje deti.

Vrcholom bola cesta do mestečka Chichicastenango na náhornej plošine v južnej časti krajiny. Keďže „Chichi“ je miestom pravidelných trhov, kde sa schádzajú remeselníci a obchodníci z celého okolia, v trhové dni tu možno zažiť dokonalý blázinec. Zapchané úzke uličky, manévrujúce autobusy, pobehujúci Indiáni v pestrofarebných krojoch a vykrikujúci nadháňači do autobusov. „Guate, guate, guate“, vyvolávali z plného hrdla nadháňači smerom do hlavného mesta Guatemala City. „Tiqua, Tiqua, Tiqua“ volali zase z druhej strany cesty na ľudí cestujúcich do nádherného koloniálneho skvostu Antiqua. O tom však treba povedať trochu viac...

Láva, zemetrasenie a „Chichi“

Antiqua bola postavená začiatkom 16. storočia a svojho času bola jedným z troch najvýstavnejších metropol španielskeho zámorského impéria. Ani dnes nezaostáva za svoju povesťou a v uliciach možno stretnúť stovky turistov. Miestne jazykové kurzy španielčiny patria k najlacnejším na svete, čo využíva množstvo zahraničných študentov a pohľad na mohutnú sopku Aqua, ktorá sa týči priamo nad mestom, zanecháva nezabudnuteľný dojem.

Práve prítomnosť sopiek sa stala Antique osudná. V roku 1773 zničilo mohutné zemetrasenie drvivú väčšinu stavieb, čo možno dodnes vidieť na zakonzervovaných ruinách viacerých kostolov a katedrál. Hoci sa zachoval len zlomok z bývalej slávy a pompéznosti tohto koloniálneho skvostu, mnoho historických domov sa podarilo zrekonštruovať a v súčasnosti sú citlivo prerobené na štýlové reštaurácie alebo hotely.

Historický duch tak badať v uliciach mesta skutočne na každom kroku. Veď kde inde na svete máte možnosť sedieť pri návšteve obyčajnej cukrárne alebo čistiarne na dvestoročnej vyrezávanej stoličke? V Antique áno, tá je starožitnosťami priam preplnená. Navyše, nikde inde na svete som nevidel tak nádherný McDonald ako práve tu, umiestnený do koloniálnej budovy zo 16. storočia.

Antigua je ideálnym východiskovým bodom na dobrodružný výlet k činnej   sopke Pacaya  , vzdialenej od mesta asi hodinu autom. Vulkán síce väčšinu roka drieme, občas však príde k skutočným erupciám. Vtedy je celé okolie zahalené do sopečného prachu a po úpätí kopca tečú žeravé rieky horúcej lávy. Je to nádherné, no miestami dosť nebezpečné divadlo. Tečúca láva, sírnaté výpary a ostrý vietor dokážu byť pre nepozorného návštevníka životu nebezpečné...

Viac o Guatemale a pôvodných obyvateľoch Ameriky v Indiáni Dobrodruh.sk.

Zdroj/autor: Jozef Terem, drom

Foto: autor