Balkán, ako ho nepoznáte: Po stopách antiky v strednom Albánsku

09.07.2019 |   |    | 

Za existenciu mesta Durres (Drač) môžeme vďačiť Grékom, ktorých príchod do tejto oblasti bol súčasťou tzv. veľkej kolonizácie spôsobenej preľudnenosťou a nedostatkom pôdy. Jej počiatky spadajú do roku 628 – 627 pred Kristom, keď založili obec Epidamnos a o 39 rokov neskôr v roku 588 pred Kristom Apolloniu. Jej pozostatky dodnes zdobia Albánsko a my sme sa vydali za ich spoznaním.



 

Grécke kolónie Epidamnos (neskôr nazvaný Dyrrhachion), Apollonia a Buthroton sa postupne pretvorili na nezávislé mestské štáty – polis. Všetky vyvíjali samostatné hospodárske, obchodné a kultúrne aktivity. Bohaté historické pamiatky dokazujú vysokú úroveň života porovnateľnú s mestami v samotnom Grécku. Kolonizátori si so sebou priniesli aj náboženstvo. Boh Apolón dal meno Apollonii, v Epidamne sa zas uctieval Zeus.

Pre ilýrske kmene, ktoré žili v blízkosti, predstavovali grécki kolonizátori votrelcov. Na druhej strane civilizačné pôsobenie gréckych miest malo blahodárny účinok a napomáhalo Ilýrom v rozvoji. To platilo aj opačne - Ilýri ovplyvňovali chod miest, neboli v podriadenej pozícii. Napokon sa medzi gréckymi mestami a ilýrskymi centrami vyvinul výmenný obchod.

Na ostatnom území Albánska vznikli ilýrske formácie nadkemňového typu, ktoré sa neskôr spojili do Ilýrskeho kráľovstva. Ilýrsky kráľ Glaukias sa zmocnil aj Epidamnu a Apollonie a začlenil ich do svojej ríše, ktorú nazval Epirským kráľovstvom. S narastajúcou silou Ríma však začína jeho moc slabnúť a nezabránili tomu ani rímsko-ilýrske vojny. Rimania sa zmocnili Kerkyry a oslobodili Dyrrhachion a Apolloniu, ktoré získali nezávislosť a ochranu Ríma. Najväčšiu náklonnosť prejavovali Rimania mestu Apollonia, ktoré získalo titul civitas libera et immunis.

Preskúmať to, čo zo slávnej minulosti zostalo, sme sa rozhodli autobusom. Prešli sme Rugga e pavaresise, čo je hlavná tepna vedúca dnes do Durresu a v minulosti do Dyrrachia alebo Epidamnu. Autobus nás vyložil na Stacioni i autobusave, väčšom námestí s množstvom autobusov. Éterom sa nieslo „Vloraaaaaa, Tiranaaaaaaaaa, Sarandaaaaaaa…“ a rôzne iné názvy miest, ktoré šoféri vykrikovali po ulici. Keď sa autobus naplnil, vyrazil na cestu. Pýtať tu cestovný poriadok nemá zmysel. Všetci majú čas a nikam sa nenáhlia. Nemajú kam. Tí, čo sú v práci, sú v nej stále a tí, čo prácu nemajú, sa ponáhľať nemusia.

S mapou v ruke sme sa vydali hľadať najväčšiu zachovanú pamiatku antiky Amphitheatrum Dyrrhachium. Vedie k nemu síce tabuľka Amfiteatri i Durresit, ale v zastavanom meste plnom rôznych lákadiel si ju ani nevšimnete. Záchytným bodom je mešita, ktorá je dominantou mesta. Malou uličkou vľavo hore po schodoch sa vám odrazu pred očami ukáže amfiteáter z čias cisára Trajána. Tí, ktorí o tejto pamiatke nevedia a narazia na ňu, ostanú šokovaní. Nikto by tu nič z antiky nečakal.

Albánci sa však o tento krásny pozostatok rímskeho Dyrrhachia príkladne starajú, má predsa obrovskú historickú hodnotu. V čase svojej najväčšej slávy mohol poňať až 20 000 divákov, konali sa tu gladiátorské zápasy a je najväčším zachovaným amfiteátrom svojho druhu na celom polostrove. Zachovali sa časti chodieb a náznaky hľadiska a amfiteáter je dnes súčasťou dedičstva UNESCO.

Na cestu do Apollonie sme využili výlet, ktorý organizovala slovenská cestovná kancelária. Musíte sa odviesť trošku južnejšie až do mesta Fier, kde uvidíte asi najviac elektrických káblov nad cestou na svete. Ruiny Apollonie nájdete v blízkosti dedinky Pojan. Cestou sem uvidíte, ako a kde žijú Albánci. Nie sú to vždy príjemne pohľady a občas naozaj nechápete, že to, čo vidíte, je skutočné. Napríklad pohľad na deti, kúpajúce sa v rieke pri kope odpadkov. Odmenou nám však bolo to, za čím sme putovali.

Za dedinku Pojan vedie úzka asfaltová cestička cez pekné prírodné scenérie. V dobách starovekej Apollonie siahalo more až sem, dnes po ňom už niet ani stopy. Symbolom Apollonie je Apolónov chrám. Nájdete tu aj zvyšky odeonu (divadlo), knižnice, nymfey (fontána), hradieb, rímskych víl s mozaikou a iných chrámov. Okrem ruín antického mesta tu stojí aj pravoslávny kláštor a múzeum.

Po prehliadke si ešte môžete dať malé občerstvenie v reštaurácii na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na celý okolitý kraj. Toto miesto patrí k tým, kde zastal čas a vyžaruje z nich neskutočný pokoj. V diaľke počuť cvrlikanie cvrčkov, pofukuje osviežujúci letný vetrík a ruiny staré niekoľko tisíc rokov ticho mlčia. Aj preto by toto miesto nemal vynechať žiadny turista bez ohľadu na to, či ho zaujíma história alebo nie. Je totiž naozaj úchvatné.

Text: Miroslava Katonová / A-trips

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Getty Images

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Piatok, 18. október. 2019. Meniny má Lukáš.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa