Na severe Rumunska leží Marmarošská župa, ktorá bola v minulosti dôležitou časťou Uhorska. Medzi cestovateľmi je často opisovaná ako miesto, kde zastal čas a kde spoznáte to pravé pôvodné čaro krajiny. V tomto odľahlom kúte Transylvánie sa dodnes uchovali drevené kostoly a dávne tradície, aké inde zanikli.
Izolovaný v obklopení hôr
Marmaroš má za svoj autentický ráz vďačí izolovanej polohe uprostred hôr. Po stáročia tu vznikali úzko späté roľnícke komunity, ktorým sa podarilo uchovať si tradičný spôsob života až do súčasnosti. Miestni obyvatelia napríklad dodnes počas sviatkov a rôznych udalostí nosia pestré kroje.
V remeselných dielňach možno vidieť majstrov, ktorí vyrábajú predmety podľa tradičných techník a na dedinských dvoroch zas stoja monumentálne vyrezávané drevené brány so zložitými ornamentmi, ktoré sú poctou talentu miestnych rezbárov. Marmarošská župa je jednoducho živým múzeom pod šírym nebom.
Drevené kostoly
Symbolom celej oblasti sú drevené kostoly, ktoré miestni stavali bez jediného klinca. Každý z nich má iný charakter - niektoré sú skromné a tmavé, iné vyzdobené freskami s výraznou symbolikou. Ich tenké, vysoké veže a strmé šindľové strechy odolali po stáročia vlhkosti aj vplyvom vetra.
Okrem architektonickej hodnoty sú dôležité aj ako dôkaz, že dedinská komunita dokázala vytvoriť umelecké dielo len z materiálov, ktoré jej ponúkala príroda. Viaceré z nich sú dodnes živé a nefungujú len ako múzeá, ale aj na pravidelné slúženie zádušných omší. Osem kostolov je zapísaných v zozname UNESCO, z nich najznámejšie sú chrámy v Barsane, Ieude a Poienile Izei.
Lesná železnica Mocanita
V údolí rieky Vaser premáva posledná funkčná lesná úzkorozchodná železnica v Európe. Trať vznikla začiatkom 20. storočia na prevoz dreva, dnes však vozí najmä turistov, ktorí chcú zažiť jazdu v parnom vlaku cez karpatské lesy.
Vagóny ťahajú staré lokomotívy, ktoré stále fungujú na uhlie a paru. Cesta vedie cez viadukty, tunely aj neobývané doliny, kam sa nedá dostať autom. Pre miestnych je vláčik pripomienkou ťažkej práce, pre návštevníkov jedným z posledných dotykov so železničnou históriou.
Vodopád Cascada Cailor
Pri horskom mestečku Borsa steká voda z výšky približne 90 metrov v niekoľkých kaskádach po skalnej stene. Cascada Cailor patrí k najvyšším vodopádom Rumunska a miestam, kde je príroda najkrajšia. Nazýva sa tiež „Konský vodopád“, lebo podľa legendy tu miestni zaháňali kone pred tatárskymi nájazdmi, až sa zvieratá zrútili do priepasti.
Od vodopádu sa môžete vybrať na túry v okolí. Okolitá krajina pôsobí ako z rozprávky. Husté jedľové lesy a dramatické vápencové steny dotvárajú očarujúci prírodný amfiteáter.
Jazero Lacul Albastru
Len pár kilometrov od mesta Baia Sprie leží malé, ale jedinečné jazero, ktoré vzniklo zrútením starej banskej štôlne. Voda sa sem dostala cez minerálne horniny a svojím chemickým zložením spôsobuje zvláštny optický jav. Farba hladiny sa mení podľa svetla od zelenej po tmavomodrú.
Jazero má priemer asi päťdesiat metrov a oficiálne je chránenou prírodnou rezerváciou. Mnohí ho nazývajú „živým zrkadlom“ Marmaroša. Miestni tvrdia, že má liečivé účinky na pokožku vďaka minerálom, ktoré sa uvoľňujú z hornín.
Dedina Breb
Breb sa nachádza na úpätí hôr Gutai a mnohí ho považujú za najlepšiu ukážku tradičných dedín Marmaroša. Ulice sú lemované drevenými domami s rezbársky zdobenými bránami, ktoré miestni stavajú podľa generáciami odovzdávaných vzorov.
Breb sa stal aj centrom ekologického turizmu. Niekoľko cudzincov tu kúpilo a zrekonštruovalo staré chalupy, no obec si zachovala pôvodný charakter. Miestni sa živia poľnohospodárstvom, chovom oviec a výrobou syrov. Život tu plynie pomaly, bez okázalosti. Turista sa tu nestáva návštevníkom, ale súčasťou komunity a práve to je dôvod, prečo sa sem mnohí vracajú.
