Múzeum Prado

V súčasnosti sa Prado radí medzi najvýznamnejšie svetové galérie a vlastní vyše 7600 obrazov, tisíc sôch, tri tisíc rytín, 6400 kresieb a ďalších umeleckých predmetov. Súčasťou múzea je aj knižnica, s vyše 60 tisícami umeleckých monografií.

K najväčším skvostom Prada patrí niekoľko triptychov Hieronyma Boscha vrátane nájznámejšej Záhrady pozemských rozkoší. Rafaelova Svätá rodina s jahňaťom, Tizianova Danae a zlatý dážď, Rubensove Tri Grácie, Velázquezových Las Meninas či Goyove plátna Rodinka Karla IV, Nahá a Oblečená Maja. Najpočetnejšie sú v zbierke samozrejme zastúpený španielski maliari (asi 4600 obrazov), z ktorých je najreprezentatívnejšia zbierka Velázquezových obrazov (asi 500 diel) Goyu (viac ako 140 diel).

Z európskeho maliarstva vynikajú v Prade tiež talianski majstri – viac ako tisíc plátien a približne rovnakým počtom sú zastúpený aj flámski maliari, vrátane deväťdesiatich obrazov Rubensa. Holandská sekcia nie je veľká, ale zahrňuje aj Rembrandta. Početne ie je veľké ani nemecké maliarstvo, o to však kvalitnejšie – štyri majstrovské diela Albrechta Dürera a dve od Lucasa Cranacha staršieho.

Základy galérií Prado položila zbierka obrazov, ktorej korene siahajú do polovice 16.storočia vďaka cisárovi Karlovi V. Po ňom ju rozširovali ďalší španielski panovníci, predovšetkým Filip IV.,ktorý mimo iného po smrti Rubensa zakúpil osemnásť jeho obrazov či kúpil časť zbierky popraveného kráľa Karla I. Filipovým dvorným maliarom bol Diego Velázquez, ktorý nielen portrétoval kráľovu rodinu, ale aj nakupoval pre kráľa v zahraničí obrazy a sochy.
 
S výstavbou budovy na „lúke“ (španielsky = el prado), ktorá patrila ku kostolu svätého Jeronyma a bola obľúbeným cieľom prechádzok Madričanov, začal Karol III., ktorý v roku 1785 poveril architekta Juana de Villanuevu projektom Múzea prírodných vied.

V areáli mala byť aj botanická záhrad a najrôznejšie laboratóriá. Výstavba múzea pokračovala aj počas vlády Karla IV. (1788-1808). Počas napoleonských vojen si v rozostavanom komplexe francúzski vojaci zriadili kasárne a stajne.

Nasledujúci panovník Ferdinand VII.,údajne na naliehanie svojej manželky Isabely, rozhodol príliš nákladný vedecký projekt ukončiť a miesto toho zriadil galériu. V novembri 1819 tak bolo otvorené pre verejnosť - Kráľovské múzeum maliarstva a sochárstva, respektíve tri jeho sály, v ktorých mohli návštevníci uvidieť 311 z celkových 1500 umeleckých diel.

Do galérie postupne pribúdali obrazy a ďalšie umelecké predmety z cirkevných a kráľovských zbierok či z darov a pozostalostí. Významne sa zbierka Prada rozšírila vďaka zlúčeniu Prada s Múzeom moderného umenia v roku 1971.

Pred troma rokmi bola dokončená výstavba nového krídla. Projekt bol vytvorený podľa projektu španielskeho architekta Rafaela Monea, rozšíril výstavnú plochu múzea o viac než polovicu.

• Prado - aktuálne výstavy 
• Prado - online galéria

Museo Nacional del Prado
Calle Ruiz de Alarcón 23
Madrid 28014
Tel. +34 91 330 2800
www.museodelprado.es

Prečítaj si tiež  Madrid ako kráľovská hra 

Zdroj/autor: prado,čtk,drom

VIDEO Museum Prado