BRATISLAVA - Túžba pozrieť sa na svet z vtáčej perspektívy sa pred vekom balónov a lietadiel musela obmedziť len na geniálnych tvorcov modelov. Ich miniatúrne mestá však vyvolávajú úžas aj po storočiach.
Neobvyklý koníček sústružníka
Tvorca: Jakob Sandtner
Doba: 16. storočie
Modely: bavorské mestá
Von Kabunsai - Eigenes Werk, CC BY-SA 4.0, Link
O živote jedného z najobdivovanejších tvorcov modelov miest Jakoba Sandtnera sa toho príliš nevie. Na svet prišiel v nemeckom Straubingu a prvú zmienku o ňom možno nájsť až v roku 1561. To už je známym sústružníkom, ale má neobvyklého koníčka. Z lipového dreva vyrezáva presný model svojho rodného mesta. Hotová práca v roku 1568 očarí bavorského vojvodu Albrechta V. (1528–1579). Model kúpi a hneď má pre Sandtnera niekoľko ďalších zákaziek.
Uživí ho mydlo
Počas ďalších rokov vytvorí straubingský sústružník na základe dlhodobých a presných meraní modely Mníchova, Landshutu, Ingolstadtu a Burghausene, ktoré si vojvoda tak váži, že ich umiestni do svojej umeleckej zbierky v Mníchove. Posledný z modelov Sandtner dokončí v roku 1574. O päť rokov neskôr vojvoda Albrecht umiera a jeho syn Viliam V. (1548–1626) už nemá pre nákladné záľuby svojho otca pochopenie. Sandtner je prepustený, začne sa venovať výrobe mydla a jeho stopa v histórii sa opäť stráca.
Vytrhnutie z nudy knihovníka
Tvorca: Antonín Langweil
Čas: 1826–1837
Model: Praha
Wikimedia - Joker Island - Vlastná tvorba, Public domain, Link
Úradník Antonín Langweil (1791–1837) pochádza z južných Čiech, ale osud ho v 28 rokoch zaveje do Prahy. Práve tu dostane možnosť splniť si svoj sen o založení vlastnej tlačiarenskej dielne. Podnikanie sa mu však nedarí, a tak sa pokorne vracia k úradníckej kariére. V univerzitnej knižnici je náplňou jeho práce ukladanie kníh alebo vedenie katalógov…
Inšpirácia z výstavy
V marci 1826 navštívi Langweil výstavu sadrového modelu Paríža, a hneď mu napadne vytvoriť niečo podobné v Prahe. "Aké krásne by muselo byť toto velebné mesto v malom modeli! Reliéf Paríža mi dodal odvahy, aby som sa pokúsil vytvoriť niečo podobné alebo snáď aj lepšie," vyhlási. Zaobstará si plány nášho hlavného mesta, ktoré deväťkrát zväčší a vyrobí podľa nich pôdorys chystaného modelu v mierke 1:480. V deň svojich 35. narodenín sa pustí do práce. Jeho model nakoniec zaujme plochu 20 štvorcových metrov.
Na hradby povolenie nie je
Podľa nameraných údajov si Langweil tvorí akvarelové kresby, ktoré potom nalepuje na kartón alebo drevené kostry. Využíva však aj farebnú strihanú vlnu a sochy na Karlovom moste sú dokonca zo slonoviny. Vzhľadom k tomu, že sa pri prehliadkach budov občas dostane do konfliktu s ich majiteľmi, podarí sa mu získať policajné povolenie na zakresľovanie domov. Len jedno je mu prísne zakázané: zameriavať pražské hradby.
Na prianie diktátora
Tvorca: Italo Gismondi
Čas: 1933–1971
Model: Rím
.jpg#/media/File:D%C3%A9tail_de_la_maquette_de_Rome_%C3%A0_l%C3%A9poque_de_Constantin_(5839479770).jpg)
By Jean-Pierre Dalbéra from Paris, France - Détail de la maquette de Rome à l'époque de Constantin, CC BY 2.0, Link
Celých 44 rokov vládne vykopávkam v Ostii pri ústí rieky Tibery archeológ, architekt a reštaurátor Italo Gismondi (1887–1974). Súčasne vykonáva funkciu správcu rímskych starožitností, a tak je tou najpovolanejšou osobou, na ktorú sa v roku 1933 obracia vtedajší najmocnejší muž Talianska. Benito Mussolini (1883–1945) túži náležite osláviť blížiace sa 2000. výročie narodenia prvého rímskeho cisára Augusta (63 pred n. l.–14 n. l.). „Chcem verný model starovekého Ríma,“ znie duceho zadania. Gismondi sa púšťa do práce, ktorá mu potrvá takmer 40 rokov.
Potešenie pre fašizmus
Podobu Večného mesta v mierke 1:250 po prvýkrát predstavuje podľa zadania už v roku 1937, ale až do roku 1971 bude svoj model vylepšovať a zdokonaľovať. Jeho sadrové dielo, známe ako Plastico di Roma Imperiale, nakoniec meria 17,5 metra na dĺžku aj na šírku. Gismondi zhromažďuje všetky dostupné pramene a darí sa mu zrekonštruovať podobu mesta od Kolosea až po jednotlivé stromy. „Tento model dal fašistickému modernizmu zdanlivý imperiálny pôvod,“ konštatuje Victor Plahte Tschudi, súčasný profesor dejín architektúry na Vysokej škole architektúry a dizajnu v nórskom Osle.
Pomoc pre Hollywood
Model je dnes vystavený v rímskom Múzeu rímskej civilizácie. O jeho presnosti a vizuálnej presvedčivosti svedčí aj to, že ho slávny filmový režisér Ridley Scott (*1937) v roku 2000 použil pri nakrúcaní svojej slávnej snímky Gladiátor. Vďaka Gismondimu dokázal na plátne vytvoriť dokonalý pohľad na mesto z vtáčej perspektívy.
