Letom svetom Slovinskom - 2. časť

Až sa mi nechce veriť, že títo usmievaví Slovania patria spolu so severanmi k najviac ohrozeným Európanom, ktorí si siahajú na život vlastnou rukou.

Slovinci radi tlačia plynový pedál k podlahe automobilu, ale pozor, policajti k dopravným priestupkom nie sú tolerantní. Aj keď „švagrovský“ systém funguje aj tu.                            

Triglav je národný kopec, na ktorý s narastajúcim sebauvedomovaním vystupovali všetci „dobrí Slovinci“. Tento nepísaný zákon platí dodnes. Podobnosť s Kriváňom je čisto náhodná...

Domáce je „domače“ a neplatí to len na slovinskú kuchyňu...

Postojna

Dlhé roky mi slúžila len ako odpočívadlo na zjedenie mamičkinho rezňa cestou na Istriu. Konečne som tradíciu prelomil a neoľutoval som. Postojnska jama a Predjamski grad ma vrátili do detstva. Cesta elektrickým vláčikom do najväčšej sprístupnenej jaskyne Európy a príbeh o lúpežnom rytierovi mali tú moc.

V Slovinsku má každá dedinka svoju jaskynku alebo aspoň zrúcaninku. Postojnska jama má 21 kilometrov chodieb, časť sa absolvuje vláčikom, časť peši. Žije tu slepý albín Proteus anguinus, ktorý vyzerá ako bezpigmentový úhor.

Ďalších 16 fotografií v galérii

Na jaskyňu ako lastovička prilepil jeden z predkov Erazma Luegga hrad Predjamski grad, ktorý dlhé roky slúžil lúpežným rytierom ako office nazbíjaného. V jaskyni - sklade potom pripravovali tovar na ďalšiu expedíciu podľa kľúča - mne všetko.

Hrad bol dobitý len zradou. Aj po celoročnom obliehaní netrpel nedostatkom vody a jedla. Zásoby boli do hradu nosené cez jaskyňu systémom tajných chodieb. Po obsadení hrad odovzdali do servilných rúk kráľovských prisluhovačov. Nie veľmi originálne, ale obvyklé.

Pobrežie

Na každého Slovinca pripadajú asi 4 centimetre pobrežia. Keď to premením na kilometre, je to asi 46 kilometrov.

Najmenej známe stredisko je najsevernejšie - Ankaran a najznámejšie najjužnejšie - Portorož. Koper je strategický slovinský prístav, Piran starobylé rybárske mestečko a Izola plní úlohu akejsi slovinskej Ibizy.

Pláže sú väčšinou umelo vytvorené, takže tu absolútne absentujú romantické zákutia. Hotely ponúkajú nadštandardné služby.

Bohatstvo mestečka  Piran nie je z rybolovu, ale zo starých  „salin“ v Sečovlje. Z plytkých nádrží sa morská voda odparovala a na ich dne zostávalo „biele zlato“. Tak ako v minulosti, aj dnes získavajú soľ celé rodiny, ktoré majú nádrže prenajaté a pracujú pre spracovávateľské firmy.

„Saliny“ sú chránenou prírodnou rezerváciou a slúžia ako medzipristátie sťahovavým vtákom na ich večnej púti sever - juh a späť.

Ďalších 16 fotografií v galérii

Lipica

Od roku 1580 je miestny žrebčín známy chovom ušľachtilého plemena lipicánov. Práve vtedy doviezli zo Španielska prvé kusy, ktoré poslúžili ako základ pre neskorší chov týchto bielych tanečníkov, zvládajúcich aj najťažšiu školu drezúry.

Park Škocjanske Jame

Voda Reky je tichá i ohlušujúca, tečie mierne, aj sa valí prúdom. Ukazuje sa i skrýva, vteká a mizne, aby sa objavila až v Taliansku a ukončila svoj pestrý život vo vlnách Jadranu.

Jaskynný systém Škocjanske Jame ponúka trasu  v závratných výškach kaňonu,  kvapľové paláce, pohľad do obrovských podzemných priestorov, ktoré dokáže zaplniť voda z rozbesnenej Reky, aby človek vyšiel na svetlo Božie umravnený a opäť taký maličký, aký v skutočnosti je.

Zdroj/autor: Miroslav Zaťko, drom