Monticello - Jeffersonova plantáž z mince

Americké mincovne od začiatku éry federácie razili viacero typov drobnej niklovej mince s nominálnou hodnotou päť centov. Najdlhšie z nich sa udržal koncept, ktorý na líc umiestnil bývalého amerického prezidenta Thomasa Jeffersona a na rub jeho prekrásnu plantáž Monticello. Tieto „nikláky“, ako minciam doma i vo svete hovoria, sa razia od roku 1938.

Samotné panstvo tretí prezident USA začal stavať ako 26-ročný, keď po otcovi zdedil rozsiahle pozemky v blízkosti mesta Charlottesville vo Virgínii. Pôvodná rozloha Jeffersonovho majetku v regióne známom ako Piedmont bola až 5 tisíc akrov s prosperujúcimi plantážami tabaku a zmiešaných plodín. Starali sa o ne majiteľovi otroci a v jeho neskoršom veku sa z prevažne tabakovej plantáže stala pšeničná.

Dom sa nachádza na vrchole pahorku, podľa čoho dostal aj názov - Monticello v taliančine znamená „malá hora“. Sídlo, ktoré navrhol samotný Thomas Jefferson, bolo založené na neoklasických architektonických základoch. Väčšinu zo svojej prezidentúry usadlosť prerábal podľa najpopulárnejších trendov začiatku 19. storočia a v dome sa nachádza množstvo jeho vlastných bytových riešení.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Plantáž za plnej prevádzky zahŕňala ešte niekoľko funkčných budov, napríklad sklady či ubikácie pre otrokov. Okrem polí tu boli šíre kvetinové záhony, a to vďaka Jeffersonovej veľkej záľube v šľachtení nových druhov rastlín. Podľa vlastných pokynov bol bývalý prezident po smrti pochovaný na pozemku usadlosti Monticello. Dnes je jeho hrob súčasťou väčšieho cintorína, ktorý je v správe jeho potomkov.

Monticello postupne menilo majiteľov, z rúk dedičov sa dostalo k hlave amerického námorníctva U. Levymu, ktorý prezidenta obdivoval a investoval vlastné peniaze do zachovania majetku. Napokon Levyho synovec dom predal Nadácii Thomasa Jeffersona, ktorá tu zriadila múzeum a výchovnú inštitúciu. Sídlo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku a od roku 1987 sú Monticello aj neďaleká University of Virginia, tiež navrhnutá Jeffersonom, označené za svetové dedičstvo UNESCO.

Zdroj/autor: wikipedia, Dominika Babulicová, drom