Stanišovská jaskyňa

Vďaka nadšencom, miestnych členov Slovenskej speleologickej spoločnosti, je pre turistov od začiatku roka 2010 sprístupnená ľahká, 410 m dlhá prehliadková trasa v Malej Stanišovskej jaskyni.

Počas hodinového vstupu sa návštevníci od sprievodcu dozvedia množstvo podrobností  z jaskyniarskeho života, takisto informácie o príčinách vzniku jaskýň, geológie, paleontológie, zoológie a histórie.

Stanišovské jaskyne

Jaskyňa sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš, v katastrálnom území Liptovský Ján. Vchod do jaskyne je situovaný na severozápadnom svahu Smrekovice v Národnom parku Nízke Tatry v nadmorskej výške 761 m, 39 m nad úrovňou potoka Štiavnice.

Stanišovská jaskyňa patrí medzi najstaršie známe jaskyne Liptova i na Slovensku. Vchod do nej bol známy už od nepamäti. Prvý krát bola preskúmaná a zameraná J. Bucholtzom ml. v roku 1720, opísal ju však Matej Bel v roku 1723. Ďalšie priestory objavili v rokoch 1922 až 1950 dobrovoľní jaskyniari z Liptovského Mikuláša a jeho okolia. Výskumné práce a ďalšie významné objavy v tomto jaskynnom systéme pokračujú aj v súčasnom období.

Jaskyňa vznikla eróznou a koróznou činnosťou podzemného toku Štiavnice za spoluúčasti činnosti vôd z atmosférických zrážok a procesov oddrobovania a rútenia zvetraného materiálu, po tektonických puklinách S-J a JV-SZ smerov a medzivrstevných plochách, v pleistocéne a holocéne. Generálny smer jaskyne je S-J. Jaskyňa mala v minulosti bohatú sintrovú výzdobu, ktorá je v súčasnosti značne zničená, najmä v jej ľahko prístupných častiach.

V jaskyni sú známe dve vývojové úrovne. Spodná sa nachádza približne 25 m nad tokom Štiavnice. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 6,4 °C do 7,0 °C. Vlhkosť dosahuje 95%.

Spodná úroveň, ktorú z historických dôvodov uvedených v literatúre môžeme uvádzať ako spodné poschodie, predstavuje najdlhšiu chodbu v jaskyni. Ide o horizontálnu chodbu s nepravidelným profilom, ktorej dno je pokryté sutinou zloženou z ostrohranných úlomkov, pochádzajúcich z matečného horninového substrátu. Tento je tvorený strednotriasovými vápencami gutensteinského typu patriacich k bielovážskej sérii chočského príkrovu, v ktorých sa vyvinul celý jaskynný systém Stanišovskej jaskyne.

V iných častiach tejto chodby sú na dne vytvorené sintrové kaskády a jazierka.

V hornom poschodí sa jaskynná výplň nachádza v rozmanitých formách a tvaroch, ktoré sú bohato zastúpené, najmä palicovité stalagmity, v časti pomenovanej Klenotnica. Stanišovská jaskyňa je spolu so susednou Malou Stanišovskou jaskyňou najvýznamnejším zimoviskom netopierov v Jánskej doline. Vyskytuje sa tu sedem druhov.

Najpočetnejšiu skupinu tvorí netopier obyčajný (Myotis myotis). V okolí jaskynného vchodu bol zistený výskyt žižiavky jaskynnej (Mesoniscus graniger), troglofilného suchozemského kôrovca zo skupiny rovnakonôžok (Isopoda). Priamo v jaskyni žijú jaskynné chvostoskoky Pseudosinella paclti, Arrhopalites pygmaeus a mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx. V Stanišovskej jaskyni boli nájdené aj paleontologické nálezy, konkrétne kosti jaskynného medveďa a tiež archeologický výskum potvrdil stopy po jej stredovekom osídlení.

Ako sa tam dostanete

Autom: dialnica D1 Ružomberok-Mengusovce odbočka L.Ján, cesta 1.tr L. Mikuláš-L. Hrádok odbočka L. Ján;  Autobusom: Pravidelná linka L. Mikuláš-L. Ján, 20 min. chôdze z konečnej zastávky 
Peši: 20-30 min. Hotel Plus, Hotel Ďumbier, Hotel Máj, hotel Avena, hotel Bystrina, 60 min. z obce Liptovský Ján;

• Cenník a otváracie hodiny

Zdroj/autor: ssj,stanisovska,drom