Poklad Inkov - ruiny Incaracay

Vo chvíli prvotného zoznamovania sa ste zaplavení množstvom informácií o špecifickosti, jedinečnosti a dôležitosti jednotlivých miest. V záplave informácií a údajov hľadáte spôsob, ako čo najjednoduchšie niektoré z atraktívnych miest vidieť.

Tým, čím vás Bolívia môže príjemne prekvapiť, bude vaše súkromné, nenápadné putovanie za kamennými ruinami z čias Inkov. Dáte tak prednosť jednoduchému, no zároveň jedinečnému spôsobu prežitia vášho cestovateľského času. Vyberiete sa na miesto „skrytej“ existencie uprostred bolívijských hôr - k ruinám Incaracay.

Incaracay, pôvodne administratívne centrum nad roľníckymi usadlosťami v úrodnom údolí okolo mesta Cochamamba. K rozhodnutiu, prečo toto neznáme a skryté miesto ruín navštíviť, sa pravdepodobne dostanete počas vašej návštevy Cochabamby. Mesto je známe obrovskými mestskými trhmi a kulinárskym umením opradeným príbehmi.

V spleti preplnených ulíc podľahnete možnosti oddychu čo najďalej od hluku každodennosti tohto mesta. Preto siahnete po informáciách. Tie vás zoznámia a privedú na miesta dostupné a zaujímavé zároveň. Rozhodnete sa vidieť a navštíviť Incaracay, len niekoľko kilometrov vzdialeného od Cochamamby. Jedným z mnohých lákadiel príjemne prežitého dňa ďaleko od hluku ulíc bude zrejme i fakt hľadania pozostatkov dávno významného miesta.

V Cochababmbe si od pracovníčky infocentra necháte vysvetliť najjednoduchší spôsob, ako sa k Incaracay dostať. Tá vám vysvetlí význam a dôležitosť miesta pre región so značnou mierou turistického pátosu. Vy sa však sústredíte na informáciu, v ktorej časti mesta nastúpiť na správny autobus.

Dozvedeli ste sa, že cesta k Incaracay povedie cez dedinu Sipe Sipe. V rukách držíte malú mapku. Po relatívne náročnej ceste mestom na mieste odchodu nastupujete do autobusu. Sledujete cestu, v hluku a chaose miest, ktorými prechádzate, sa snažíte uchopiť „tvár“ bolívijskej reality. Akosi podvedome sa snažíte nestratiť mapku.

Ste v Sipe Sipe. Snažíte sa orientovať podľa mapky. No zatiaľ bezúspešne. Na malom námestí oslovíte mladú ženu, ktorá vám cestu k ukrytým zrúcaninám ochotne vysvetlí. Opäť nepredstierane ďakujete za informácie uľahčujúce vaše cestovanie v Bolívii. V rukách i naďalej zvierate malú mapku. Kráčate po kamennej ceste, prechádzate okolo jednoduchých domov dediny.

Po ceste stretávate ľudí, ktorí milo odpovedajú na váš pozdrav. Vidíte hrajúce sa deti, starcov oddychujúc v tieni ovocných stromov a ženy pasúce dobytok. Znovu oslovíte domáceho. Ten vám opäť jednoducho vysvetľuje a ukazuje na tabuľu oznamujúcu začiatok turistického chodníka vedúceho ku Incaracay. A vy ste znovu vďační, že zatiaľ viete, kadiaľ máte ísť.

Upriamujete zrak na strmo stúpajúci chodník do svahu kopca, ktorým sa vaše kroky budú uberať. Za výhodu a akési uľahčenie náročnosti výstupu v horúčave bolívijského dopoludnia považujete fakt, že chodník je už po stáročia upravovaný. I napriek tomuto zjednodušeniu len pomaly a s námahou stúpate kľukatým chodníkom ku cieľu vašej cesty. Slnko v nadmorskej výške takmer 2 500 metrov sa nemilosrdne opiera o vašu tvár. Vo vzduchu cítite vlhkosť, no sledujete chodník. Veríte, že sa nemôžete stratiť.

Prichádzate však na miesto, kde sa chodník stráca. Na chvíľu pocítite sklamanie zo stavu bolívijskej turistiky. Snažíte sa nájsť pokračujúcu cestu. Malú pokrčenú mapku z infocentra porovnávate s textom bedekra. Cesta je v bedekri natoľko komplikovane opísaná, že textu ďalej nevenujete pozornosť. Rozhodnete sa pokračovať akosi intuitívne.

Viete, že kamenné zrúcaniny musíte nájsť. Prechádzate po úzkych chodníkoch nad zrázmi horských údolí. V tejto chvíli nad bezpečnosťou svojho života odmietate uvažovať. Po niekoľkých minútach sa dostávate na cestu. Tu sa pred vami predostiera výhľad na celé údolie Cochababmy. Zrakom sledujete okolie a hľadáte miesto, ktoré by aspoň čiastočne spĺňalo predstavu o inckých budovách.

Prepadáte myšlienke, že miesto i napriek vašej veľkej snahe nenájdete. Zbadáte však prichádzajúcu ženu a vaša nádej opäť narastá. Oslovíte ju a požiadate o vysvetlenie. Je ochotná, no informácie vám podáva v jazyku quechu. Vy poviete už len jednoduché „gracias“. Vzduch nasýtený vlhkosťou a mraky na oblohe vás nútia zísť pred búrkou do dediny. Unikáte pred prvými kvapkami búrkových oblakov. Po ceste hľadáte úkryt. V snahe prečkať búrku sa ocitáte na otvorenom priestranstve, z dvoch strán ohraničeného ruinami budov.

Je vám jasné, že do priestoru zasiahol človek. Čoraz viac sa snažíte uchopiť priestor. Teraz už viete, že ste sa ocitli v Incaracay. Za použitia veľkej dávky fantázie si v mysli vytvárate obraz inckých budov. Tie tu v danom období plnili svoju významnú úlohu. Uvedomujete si, že stojíte na mieste, ktoré si zaslúži vašu pozornosť a úctu.

V Incaracay zostanete ešte chvíľu, aspoň pokiaľ prší. Potom odchádzate, no vaše posledné pohľady patria ruinám nenápadne prežívajúcich až dodnes.

Zdroj/autor: Zuzana Slimáková, drom

Foto: autor