Štvrtok28. máj 2026, meniny má Viliam, zajtra Vilma

NEW YORK má stodesať rokov

Mulberry Street NYC (1900)
Mulberry Street NYC (1900)

SPOJENÉ ŠTÁTY/video - Niektoré mestá sú jednoducho len miesta na prácu a odpočinok. Iné znamenajú pre svojich obyvateľov celý vesmír a symbolizujú jedinečný, nenapodobiteľný životný štýl.

Americký New York, pupok svetového obchodu, kultúry a módy, patrí bezpochyby medzi  tie druhé. Ľudia ich buď milujú, alebo nenávidia. Metropola v ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu, vznikla v tej podobe, ako ju poznáme, pred 110 rokmi. Prvý deň roku 1898 sa spojili, do tej doby samostatné časti - Manhattan, Brooklyn, Staten Island, Queens a Bronx.
 
Oblasť dnešného New Yorku pôvodne obývali Indiáni. Prvým Európanom, ktorý ju preskúmal, bol začiatkom 16. storočia taliansky moreplavec Giovanni da Verrazano, ktorého meno dodnes nesie most spájajúci Staten Island s Brooklynom. Výraznejšie stopy však na mieste zanechal až o storočie neskôr jeho nasledovník, anglický objaviteľ v holandských službách Henry Hudson. Práve Holanďania sa tu ako prvý prisťahovalci zo starého kontinentu usídlili – v osade nazvanej Nový Amsterdam na južnom cípe ostrova Manhattan. V novej vlasti našli vytúženú náboženskú slobodu i zaujímavé obchodné možnosti.

Holandské panstvo však netrvalo dlho – už v roku 1664 dobyli kolónie Angličania, ktorí ich zároveň premenovali na počesť vojvodu z Yorku, budúceho anglického kráľa Jakuba.
Svoju nadvládu nad strategickou obchodnou križovatkou dokázali udržať i počas americkej vojny za nezávislosť. Až v roku 1789 tu bol zvolený George Washington prvým americkým prezidentom – v krátkom období sa New York hrdil titulom hlavného mesta Spojených štátov.

Následné otvorenie slávnej newyorskej burzy na Wall Street-e predznamenalo živelný rozvoj mesta v 19.storočí. Erijský kanál spojil v roku 1825 New York s priemyslovým srdcom USA v oblasti Veľkých jazier a spravil ho bránou k vodám Atlantiku. Po nasledujúcich desaťročiach prístav, čoskoro jeden z najvýznamnejších na svete, nenásytne pohlcoval prúdy predovšetkým európskych imigrantov. V roku 1935 už New York vytlačil Filadelfiu z prvej priečky najväčších miest Spojených štátov.

Zrastanie piatich mestských obvodov, spojených na začiatku roku 1898, spečatilo o šesť rokov neskôr otvorenie newyorského metra. Stále bohatšiu metropolu priemyslu a obchodu pretkali mosty a hustá sieť ulíc, atmosféru dodali verejné parky a honosné múzejné budovy. Svoje brány otvorila Broadway, mekka moderného divadla, do oblakov sa začali vyťahovať prvé mrakodrapy. Od polovice 20-tych rokov sa Newyorčania mohli načas hrdo považovať za obyvateľov najľudnatejšieho mesta sveta. Obdobie prosperity rázne ukončil až čierny piatok na newyorskej burzy v roku 1929.

Z ekonomickej recesie sa mesto načas spamätalo až po druhej svetovej vojne. New York povýšil na svetovú metropolu módy a moderného umenia a svoje hlavné sídlo si ho zvolila aj Organizácia spojených národov. Od 60.rokov však čelil novej kríze – v podobe ekonomického úpadku, rasových nepokojov a odlivu movitejšieho, prevažne belošského obyvateľstva na predmestia.

Nový lesk mestu priniesli až hospodársky úspešné 90.roky, sprevádzané tiež poklesom kriminality a rozvojom moderných technológií, predovšetkým informatiky a nových médií. Do centra svetového diania a všeobecnej solidarity potom mesto vyniesli teroristické útoky na jeden z najväčších symbolov celých Spojených štátov – Svetové obchodné centrum. Tragický 11.september 2001 si vyžiadal viac než tri tisíc obetí.
Dnes je viac než osemmiliónový New York, pestrým kaleidoskopom rás, národov a náboženstiev, s odstupom najľudnatejším mestom USA. Ročne do neho zavíta 44 miliónov návštevníkov, mnohí z nich trebárs len preto, aby privítali Nový rok na slávnom námestí Times Square. V meste jazdí 26 liniek a viac než 13 tisíc typických žltých taxíkov.

"Veľké jablko", ako metropolu niekedy nazývajú, je tiež neodmysliteľnou kulisou pre filmárov. Ročne sa tu nakrúti viac než 250 celovečerných filmov a viac než stovka televíznych show. Dá sa predstaviť niekde inde King Kong lezúci na Empire State Building, tancujúce gangy z West Side Story, neurotika Woodyho Allena či partiu bláznivých Priateľov alebo Carrie Bradshowovú zo seriálu Sex v meste? Asi ťažko. New York je len jeden. Pre mnohých je hlavným mestom sveta.


Zdroj/autor:čn,drom

VIDEO New York city kamerou bratov Lumiérovcov (1903)

 


 



Viac o téme: New yorkSpojené štáty
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Zaujímavosti a atrakcie

Pamiatky


Lifestyle

Varenie a recepty

ZO ŽIVOTA

MAMA A DIEŤA

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu