Bíňa - studnica pokladov na juhu Slovenska

 

Archeologické nálezy naprieč obdobiami

Obec Bíňa leží na dolnom toku Hrona v okrese Nové Zámky. Doterajšie výskumy ukazujú, že prví ľudia sa tu usídlili už v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Nálezy z eneolitu reprezentujú pamiatky takzvanej Kultúry s kanelovanou keramikou. Sídliskové nálezy pochádzajú aj z obdobia laténu, teda z dôb, keď na našom území žili Kelti. Mimoriadne husté osídlenie tu však bolo v období Veľkej Moravy a v neskorších storočiach.

Pre archeológov je mimoriadne zaujímavé predovšetkým mohutné opevnenie, ktorého časť je dodnes viditeľná na severnom okraji obce. Obrovská sústava troch mohutných valov a priekop obopínala kedysi plochu 110 hektárov. Podľa amatérskych a romantických bádateľov ide o pozostatky rímskeho tábora, v ktorom cisár Markus Aurelius písal svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému a kde vysmädnuté légie zachránil zázračný dážď vymodlený prvými kresťanmi v rímskom vojsku.

Výskumy túto teóriu popreli, rovnako ako predpoklad, že valy boli vystavané počas tureckých vojen. Až výskumy v šesťdesiatych rokoch ukázali, že podľa všetkého vznikli v závere 10. storočia a zrejme súvisia s bojmi o trón medzi vtedajším kniežaťom Štefanom a Kopáňom. Legenda hovorí, že práve v bezpečí obrovských valov bol svätý Štefan pasovaný za rytiera.

 

Vzácny zlatý poklad

A keď sme pri povestiach o slávnych postavách histórie, Svätý Ladislav tu mal vraj zas zázračným spôsobom napojiť svoje smädné vojsko, keď do zeme zabodol svoj meč, spod ktorého okamžite vytryskla čistá voda. Takzvaná Svätá studnička stojí na okraji v Bíni stále a dodnes k nej chodia procesie veriacich.

Ešte väčší poklad sa však v obci objavil v roku 1964. Náhodou sa vtedy podarilo vykopať hlinený hrniec so solidmi, teda zlatými byzantskými mincami. Bolo ich presne 108, zodpovedajú teda poplatku, ktorým platila Byzancia Húnom za mier a neútočenie.

Aj v neskoršom období však bola Bíňa vystavená nebezpečenstvu a dokonca ťažko postihnutá rôznymi vojnovými udalosťami. Počas tureckých vojen ju takmer zrovnali so zemou Turci, neskôr ju plienili poľské vojská. Cez druhú svetovú vojnu zasa trpela počas niekoľkomesačných ťažkých bojov na Hrone. Je priam zázrak, že sa v obci dodnes zachovali vzácne stredoveké pamiatky.

 

Románsky kostol sa zachoval v takmer pôvodnej podobe

Kostol Panny Márie v Bíni je považovaný za jeden z najkrajších neskororománskych kostolov na Slovensku. Postavený bol v roku 1217. Spolu so zaniknutým kláštorom premonštrátov ho založil comes Amadeus, známy aj ako Omodej, z rodu Hunt, spolu s rehoľníkmi z Veľkého Varadína. Traduje sa, že ho Omodej dal postaviť na znak vďaky za to, že sa uhorský kráľ vrátil z križiackej výpravy.

Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s obdĺžnikovou loďou a sedembokým polygonálnym presbytériom, ktoré bolo rozšírené o bočné kaplnky. Na západnom priečelí boli postavené dve románske veže s predsieňou. Pôvodné kamenné články prípor, polstĺpov a pilierov sú zdobia románske a gotické hlavice. Dve z hlavíc pilierov sú zdobené reliéfmi s figurálnym motívom poľovníckej scény. Vedľa kostola je dodnes vidieť aj základy architektúr zaniknutého kláštora.

Kostolu aj kláštoru sa darilo až do prelomu 16. a 17. storočia. Počas tureckých vojen však boli obe stavby ťažko poškodené Turkami a v roku 1683 aj plieniacimi poľskými vojskami. Najviac utrpel kláštor, no kostol bol v 18. storočí opravený. Renovovaný bol dvakrát aj v 19. storočí. V roku 1867 a neskôr v rokoch 1896 až 1898. Počas druhej svetovej vojny Nemci zničili vstupnú časť chrámu a Rusi zasa prestrelili svätyňu. K ďalšej renovácii kostola potom došlo v rokoch 1951 až 1955.

 

Fresky vo vzácnej rotunde odkryli až otrasy počas vojny

V areáli kostola sa nachádza aj vzácna románska rotunda Dvanástich apoštolov. Centrálna stavba s kruhovým pôdorysom bola postavená pravdepodobne v polovici 13. storočia v románskom slohu. V jej interiéri sa nachádza vstavaná elipsovitá apsida a po obvode 12 ník pre 12 apoštolov. V apside sa nachádzajú tri románske okná a víťazný oblúk s pravouhlým nasadením. Na stenách sú reštaurované zvyšky románskych fresiek z 13. storočia.

V 17. storočí bola rotunda ťažko poškodená poľskými vojskami v období bojov proti Turkom a dlho stála bez strechy. Opravili ju až po roku 1755, keď bola barokovo obnovená. Opravená rotunda tak v 18. storočí dostala barokovú strechu, barokové okná a výzdobu. Až na konci vojny, po nejakých otrasoch, spadla časť omietky, objavili sa starobylé fresky a zistilo sa, že nejde o barokovú, ale o vzácnu románsku stavbu. Zamurovali sa barokové okná a obnovili sa tie románske.

 

Ešte dva dôvody pre návštevu

Románske pamiatky sú obrovským lákadlom aj pre turistov. Kto by chcel poznať spôsob života v Bíni v minulosti, môže navštíviť aj vlastivedný dom hneď vedľa obecného úradu. Sú v ňom vystavené súčasti ľudového odevu, rôzne remeselnícke a roľnícke nástroje a ďalšie pamiatky.

A napokon tu máme ešte pozvánku pre všetky romantické duše. K legendárnym, ale pravdivým Bíne totiž patrí aj príbeh Valérie Rudasovej, ktorej prirodzený pôvab tak zaujal budapeštianskeho maliara Kálmána Moskóa, že ju so súhlasom jej rodičov v roku 1939 portrétoval celé dva týždne. V roku 1940 sa jej portrét dostal aj na bankovku vtedajšieho Maďarska, najskôr v hodnote dva pengő a v roku 1945 na devalvovanej bankovke v hodnote 100.000 pengő.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku