Fiľakovský hrad - smutná obeť Turkov

„Turci sa s Fiľakovským hradom rozlúčili i historicky, zničili ho. Rok pred bitkou pri Viedni, ku ktorej došlo v roku 1683, ho ako vred na tele obyvateľstva pohraničia rozbúrali. Takže to, čo máme dnes, sú vlastne trosky, ktoré zanechali," konkretizoval pre TASR historik s tým, že výnimkou je len Bebekova bašta, ktorá bola zrekonštruovaná.

Hradu a jeho dejinám sa spisovateľ venuje aj vo svojej zatiaľ poslednej knihe Stopy dávnej minulosti 8. V kapitole Zradné okienko sa okrem iného zameral na príbeh tureckého zajatca Aethiopsa, ktorý sa údajne odohral počas prvého dobýjania hradu v roku 1554.

Ako uvádza spisovateľ na základe dobových prameňov, zajatec pri práci na hrade zistil, že k jednému malému okienku v opevnení by sa po skalách dalo dostať. Po vykúpení túto skutočnosť prezradil veliteľovi Turkov begovi Hamzovi a odvážny prienik cez toto slabé miesto sa im podaril. „Turci takto prekabátili a oklamali uhorskú posádku. Hoci sa ešte niekoľko týždňov o Fiľakovský hrad bojovalo, bol to už zo strany Uhorska beznádejný boj," dodal Dvořák.

Podľa slov Viktórie Tittonovej, riaditeľky Hradného múzea Fiľakovo, je verzií o dobytí hradu viacero. „František Bebek, ktorý vtedy vlastnil hrad, uvrhol do väzenia jedného kňaza. Ten z pomsty prezradil miesto nízko položeného okna jednému Turkovi, ktorý to po prepustení z hradu prezradil begovi. Takže aj tu sa objavuje teória o obsadení hradu cez okno," priblížila Tittonová s tým, že treťou verziou je zrada nemeckých žoldnierov, ktorí v tom čase slúžili na hrade.

Prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade je v liste pápežovi z roku 1242, v ktorom je uvádzaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy. Podľa niektorých prameňov však kamenný hrad na tomto mieste stál už v 12. storočí. V tureckom období bol zaradený do systému obranných hradov, v ktorom patril medzi najdôležitejšie. Po dobytí v roku 1554 si v ňom Turci zriadili správne centrum svojej územnej jednotky – sandžaku.